Mníchov 16. novembra (TASR) - Na území bývalého Západného Nemecka sa počas studenej vojny nachádzalo okolo 700 atómových bômb, ktoré tam tajne doviezli USA. Informuje o tom v najnovšom čísle nemecký týždenník Focus s odvolaním sa na zistenia mníchovského historika Detlefa Balda.
"O týchto plánoch vtedy vedeli len asi dve desiatky ľudí," tvrdí Bald, ktorý mal prístup k súkromnému archívu niekdajšieho kancelára Helmuta Schmidta (1974-82).
Vedci, politici a generáli doteraz označovali správy o tajnom jadrovom arzenáli za "fámy" a "výplody fantázie" mierových aktivistov. Podľa Balda začal transport nukleárnych zbraní do NSR v polovici 60. rokov. Mali byť použité v prípade napadnutia krajiny. Ich výbušná sila činila 0,2 až 45 kiloton TNT. Najsilnejšie "atómové míny" mali teda trojnásobok ničivej sily atómovej bomby zvrhnutej na Hirošimu.
O nasadení bômb rozhodovala výhradne armáda. "Žiadny nemecký ani americký politik nemusel dať súhlas," povedal Bald. Túto situáciu zmenil Schmidt v roku 1969, keď sa stal za kancelára Willyho Brandta ministrom obrany. Bomby však odviezli z Nemecka až po 23. októbri 1973, keď dosiahol dohodu so svojím americkým kolegom Melvinom Lairdom. Armáda zároveň prišla o výhradnú právomoc rozhodovať o použití jadrového arzenálu.
Historikove zistenia potvrdzuje exkancelár Schmidt v jeho knihe Politika zodpovednosti, ktorá vyjde v piatok 21. novembra.
