Podľa gréckej mytológie sa tu z morských vĺn zrodila bohyňa lásky a krásy Afrodita. Ostrov bol po stáročia centrom jej uctievania, raj v Stredozemnom mori a posledné dekády aj vynikajúca dovolenková destinácia. Idylický obraz však stále narúša etnický konflikt medzi Turkami a Grékmi, ktorý vyvrcholil rozdelením ostrova. Presne pred 25 rokmi vyhlásili severocyperskí Turci nezávislosť.
Predstavte si, že nakupujete na centrálnom bulvári a v polovici vám cestu prehradí múr. Nie, nejde o skúsenosť z Berlína. Presne takto bola ešte na jar rozdelená cyperská metropola Nikózia. Ulicu Ledra rozdeľoval múr, ktorý však začiatkom apríla slávnostne strhli.
Politici sa predháňali v názoroch, že vyriešeniu konfliktu dvoch miestnych komunít - Turkov a Grékov, už nič nebráni. Realita je iná. Hranicu musia stále strážiť jednotky Organizácie Spojených národov, medzi ktorými sú aj Slováci.
Násilnosti a prevrat
Cyprus získal nezávislosť v roku 1960 po dlho trvajúcom konflikte so svojím koloniálnym vládcom Veľkou Britániou. Po počiatočnej eufórii sa však začali prejavovať prvé spory medzi gréckou a tureckou komunitou. Rozdeľoval ich jazyk, náboženstvo i mentalita.
Prvým prezidentom sa stal cyperský Grék Makarios III, viceprezidentom cyperský Turek Fazik Kücük. Prerozdelenie funkcií a rozličné názory na daňový systém viedli až k nefunkčnosti vlády.
Prezident sa pokúsil presadiť novú ústavu, čo Turci považovali za ohrozenie rovnováhy síl v prospech Grékov. Konflikty sa stále stupňovali a na rad prišli zbrane.
Do roku 1964 pri ozbrojených útokoch zomrelo 193 Turkov a 133 Grékov, ďalšie desiatky sú doteraz nezvestné. Desaťtisíce ľudí emigrovali do bezpečia v Británii, Turecku a Austrálii.
Na Cypre žijú väčšinou Gréci (78 percent), ktorí obývajú prevažne juh ostrova a patria k gréckej ortodoxnej cirkvi.
Počet Turkov (18 percent) stále rastie pre množstvo prisťahovalcov z Turecka, žijú na severe a vyznávajú islam.
Neúspešný prevrat
Spory vyvrcholili tým, že sever ostrova vyhlásil v roku 1975 nezávislosť. Reagoval tak na pokus o prevrat, ktorým chceli cyperskí Gréci pripojiť ostrov k Aténam. Prezident Makarios musel odísť z úradu a nahradil ho Nikos Sampson.
Prevrat však nebol úspešný, zastavila ho invázia tureckej armády, ktorá prišla chrániť turecké obyvateľstvo.
Vojaci obsadili vyše tretinu územia ostrova, následkom čoho muselo okolo 160tisíc Grékov opustiť svoje domy v severnej časti. Presun bol aj opačný - 50tisíc Turkov sa presídlilo z juhu na sever. Po rokoch neúspešných pokusov o uzmierenie vznikla 15. novembra 1983 Turecká republika Severný Cyprus. Nový štát na mape sveta uznala iba Ankara, medzinárodné spoločenstvo vyhlásenie nezávislosti považuje za protiprávne, čo vo svojej rezolúcii schválila aj Bezpečnostná rada OSN. Na ostrove je dodnes 30tisíc tureckých vojakov, čo juh, tzv. Cyperská republika, považuje za okupáciu.
Nádej na urovnanie sporu sa objavila počas rokovaní o členstve Cypru v Európskej únii. Tesne pred vstupom v roku 2004 sa konalo referendum o tzv. Annanovom pláne, ktorý predpokladal zjednotenie ostrova a federálne fungovanie štátu. Cyperskí Turci s ním súhlasili, cyperskí Gréci (76 percent hlasujúcich) však plán odmietli, z veľkej väčšiny pre obavy z toho, že ohrozí ich dominantné postavenie a z bezpečnostných dôvodov, keďže na ostrove mali zostať turecké jednotky.
Kosovská paralela
Vášne na ostrove nedávno rozvírilo Kosovo. Severocyperská republika patrila medzi prvé štáty, ktoré uznali jeho nezávislosť. Médiá tvrdili, že bývalá srbská provincia môže byť modelom aj na usporiadanie vzťahov na Cypre. Presne opačný názor majú cyperskí Gréci, ktorí tento krok považuje za nelegálny.
Cyperský konflikt
Turecká republika Severný Cyprus vznikla 15. novembra 1983.
Vznikla odtrhnutím sa severnej časti od zvyšku ostrova.
Je to štát, ktorý okrem Turecka, nikto iný neuznáva.
V roku 2004 cyperskí Gréci odmietli Annanov plán, Turci ho naopak podporili.
Do Európskej únie vstúpil iba juh ostrova.
