PRAHA. Udavačská kauza česko-francúzskeho spisovateľa Milana Kunderu, ktorá od polovice októbra zamestnáva české a európske médiá, môže mať vysvetlenie, ktoré spisovateľskú legendu očisťuje. Na základe svedectva bývalého pražského kriminalistu, v súčasnosti 81-ročného Aloisa Pašku, o tom informuje český denník Právo.
Paška sa ako kriminalista na prelome rokov 1949 a 1950 podieľal na vyšetrovaní brutálnej vraždy divadelného riaditeľa Bejšovca-Kotnovského v Prahe 2. Polícia vtedy pátrala po komplicovi dvoch vrahov a domnievala sa, že dotyčný sa môže skrývať aj u známeho či dokonca príbuzného na vysokoškolskom internáte v Prahe na Letnej. Vedenie internátu preto polícia varovala a požiadala o hlásenie pohybu neznámych osôb alebo úschovy batožiny.
Bývalý kriminalista tvrdí, že polícia dostávala následne z internátu aj od študentov množstvo hlásení, a to aj o príbuzných, ktorí chceli na internáte prenocovať. Alois Paška sa domnieva, že meno a osobné údaje Kunderu sa v hlásení o osobe, ktorá si na internáte nechala kufor, objavili iba preto, že Kundera bol vedúcim internátu, a pre kriminalistu bolo lepšie v zápise uviesť jeho meno než mená neznámych študentov. Údaje Kunderu si kriminalista mohol zapísať už pri predchádzajúcej návšteve internátu.
Policajný záznam, ktorý sa stal základom obvinenia Kunderu týždenníkom Respekt, že v roku 1950 osobne udal emigranta a špióna Miroslava Dvořáčka, podľa Pašku nevznikol 14. marca 1950 o 16.00 h, ako je na dokumente uvedené, ale buď vo večerných hodinách, alebo až na druhý deň, ako tomu nasvedčuje podacia pečiatka na doklade a aj jeho obsah. Doklad rekapituluje aj zatknutie Dvořáčka a obsah jeho batožiny, v ktorej boli rôzne pravé aj falošné doklady totožnosti.
"V tej dobe, niekedy na začiatku roku 1950, som niekoľkokrát zodvihol telefón, keď uvedomelí študenti oznamovali návštevy niekedy aj najbližších príbuzných, ktorí boli bezpochyby mimo podozrenia. Bolo evidentné, že ľudia majú na internáte strach a budú s nami spolupracovať," uviedol Paška vo vysvetlení, ktoré zaslal denníku Právo.
Podľa Pašku je nielen možné, ale dokonca pravdepodobné, že Dvořáčka, ktorý si uschoval kufor u svojej kamarátky, udal študent Miroslav Dlask, a to "navzdory jeho neskoršej popletenej interpretácii". "Naopak, týmto môže byť vysvetlená neúčasť Milana Kunderu, ktorého údaje si nadstrážmajster Rosický zapísal pri stretnutí na internáte pre potrebu neskoršieho možného rokovania," vysvetlil bývalý kriminalista.
Kolotoč okolo Kunderu sa rozpútal po zverejnení článku historika Adama Hradilka z českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov, ktorý publikoval v týždenníku Respekt pod názvom Udanie Milana Kunderu. Spisovateľ sa sprvu k informáciám odmietal vyjadriť, po zverejnení článku a ohlase v zahraničí však kategoricky poprel, že by pred 58 rokmi niekoho udal.
Kauza zaujala médiá a verejnosť nielen kvôli váhe osoby Kunderu, ale aj preto, aký trest mladý špión Dvořáček dostal. Pôvodne letec Miroslav Dvořáček po roku 1948 utiekol z československej armády, emigroval, a potom sa ako spolupracovník západných služieb, tzv. agent-chodec, vydal do Prahy naverbovať istého vysokopostaveného ministerského úradníka. Dvořáčka za vlastizradu a ďalšie trestné činy odsúdili na 22 rokov väzenia a 14 rokov si v komunistických žalároch aj odpykal. V súčasnosti Dvořáček žije vo Švédsku a je vážne chorý.
Informácie o údajnom Kunderovom udaní rozdelili českú umeleckú obec. Kým jedni považujú obvinenia za vážne a reakciu spisovateľa za nepresvedčivú, iní tvrdia, že zverejniť také zásadné obvinenie iba na základe jednej policajnej správy, navyše Kunderom nepodpísanej, bolo neseriózne. K druhému táboru sa pridala dokonca aj česká Akadémia vied a niektorí poslanci, ktorí spochybňujú dôveryhodnosť Ústavu pre štúdium totalitných režimov, v ktorom autor článku Adam Hradilek pracuje.
Kundera je na celom svete známy najmä vďaka svojim románom Žert (1965) a Nesnesitelná lehkost bytí (1984). Milan Kundera v roku 1975 odišiel do Francúzska a v roku 1979 ho zbavili československého občianstva. Od konca 80. rokov píše iba po francúzsky a odmieta dať súhlas na preklad svojich novších diel do češtiny.
Kundera debutoval ako 24-ročný v roku 1953 zbierkou stalinistických veršov. O desať rokov neskôr získal za svoju angažovanú tvorbu Štátnu cenu Klementa Gottwalda. Až dvakrát bol členom komunistickej strany: v rokoch 1948-50 a potom v rokoch 1956-70.
