CANBERRA, NEW YORK. Po celom svete sa dnes konajú spomienkové podujatia pri príležitosti 90. výročie ukončenia prvej svetovej vojny. Štyri roky trvajúci konflikt z rokov 1914-1918 si vyžiadal približne 20 miliónov ľudských životov a zásadne zmenil politickú mapu Európy.
Na spomienkovej slávnosti meste Douaumont v blízkosti Verdunu, kde sa odohrala jedna z najväčších bitiek vojnového konfliktu, sa zúčastnil francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, britský princ Charles, generálna guvernérka Austrálie Quentin Bryceová a predseda nemeckého Bundesratu Peter Müller.
V Londýne odpálili salvu
Okrúhle 90. výročie ukončenia 1. svetovej vojny si v utorok predpoludním za suchého a chladného počasia v centre Londýna pripomenuli členovia monarchie, politici a predstavitelia armády.
Výročie uzavretia prímeria si o 11. hodine v 11. deň jedenásteho mesiaca pripomenuli na ceremónii pred londýnskym pamätníkom padlým Cenotaph na ulici Whitehall. Zúčastnili sa na jej aj traja veteráni. Najmladší z nich, Bill Stone, ktorý má 108 rokov, slúžil v kráľovských námorných silách v 1. svetovej vojne a v 2. svetovej vojne sa zúčastnil na evakuácii jednotiek z Dunkirku. Odev niektorých účastníkov zdobili červené maky, tradičný symbol spomienky na padlých v tomto konflikte. Vybraný bol preto, lebo na jedných z najkrvavejších bojových polí 1. svetovej vojny vyrástli maky.
Keď zvon Big Ben oznámil 11. hodinu, neďaleká kráľovská delostrelecká jednotka odpálila salvu, po ktorej nastalo dvojminútové ticho. Ulica Whitehall stíchla, počuť bol len šum listov a trepotanie vlajok. Trubači kráľovského námorníctva odtrúbili tradičný pozdrav pre padlých vojakov a kráľovná Alžbeta II. oblečená v čiernom kabáte a klobúku položila prvý veniec k pamätníku. Medzi ďalšími, ktorí prišli položiť vence, bol premiér Gordon Brown a lídri opozičných strán, ako aj všetci bývalí žijúci premiéri s výnimkou Tonyho Blaira, ktorý sa v Egypte zúčastňuje na blízkovýchodných mierových rozhovoroch.
Ceremónia sa skončila pochodom, na ktorom sa zúčastnilo okolo osemtisíc bývalých vojakov a vojačiek ozdobených medailami. Tí najslabší sa viezli na vozíkoch. Do pochodu sa zapojilo tiež okolo 1700 civilistov, ktorí zohrali úlohu pri nedávnych konfliktoch. Keď sa stred Londýna vyprázdnil, zdvihol sa vietor a prišiel dážď. Počasie bolo aspoň predtým priateľské k tisícom tým, ktorí prišli vzdať česť obetiam 1. svetovej vojny.
Francúzsky prezident porušil tradíciu
Francúzsky prezident, ktorý chce urobiť z dátumu 11. november európsky deň zmieru, porušil tradície predchádzajúcich prezidentov a na spomienku do Douaumontu, kde sú pochované stovky vojakov padlých vo vojne, pozval politikov z krajín, ktoré stáli pred 90 rokmi proti sebe.
"Deväťdesiat rokov po skončení vojny nielen že európske krajiny žijú v mieri, no dokázali vybudovať trvácnu úniu založenú na zmierení a rešpekte základných práv,“ uvádza sa v komuniké Elyzejského paláca.
Poslední dvaja veteráni zomreli tento rok
Politici položili vence pri veľkej francúzskej zástave vztýčenej medzi dvoma rozsiahlymi cintorínmi z čias prvej svetovej vojny. Pri monumentálnom kamennom osuáriu v Douaumonte, v ktorom sú uložené telesné pozostatky neznámych vojakov, sa zhromaždili stovky ľudí.
Počas 300-dňovej krvavej francúzsko-nemeckej bitky pri Verdune celkovo padlo vyše 300.000 vojakov. Vyčerpávajúca bitka sa skončila v decembri 1916 víťazstvom Francúzov.
Vo Francúzsku aj v Nemecku zomreli tento rok poslední dvaja veteráni z prvej svetovej vojny. Francúz Lazare Ponticelli zomrel v marci vo veku 110 rokov. V Británii sa 90. výročia ukončenia konfliktu dožili traja veteráni vo veku nad sto rokov, najstarší z nich má 112 rokov.
Sarkozy: Popravení vojaci neboli zbabelcami
Viac ako 600 francúzskych vojakov, ktorých popravila vlastná armáda počas prvej svetovej vojny, neboli zbabelcami a vláda dnes uvažuje o ich rehabilitácii. Vyplýva to z prejavu Nicolasa Sarkozyho.
"Deväťdesiat rokov po konci vojny chcem povedať, že mnohí z tých, ktorí boli popravení, neprišli o svoju česť a neboli zbabelcami,“ zdôrazní Sarkozy. "Myslím na týchto mužov, od ktorých sme žiadali príliš, ktorí sa stali niekedy obeťou zlého velenia, ktorých sme poslali na istú smrť a ktorí jednoducho nevládali,“ píše sa v prejave zaslanom médiám. Rehabilitáciou údajných dezertérov sa už pred desiatimi rokmi začala zaoberať vláda premiéra Lionela Jospina.
Bojovali aj Austrálčania
Austrálčania si dnešné výročie pripomenuli minútou ticha. Na významných budovách v najväčších metropolách krajiny, napríklad na opere v Sydney, na starom sídle parlamentu v Canberre a na stanici Southern Cross Station v Melbourne sa v pondelok v noci rozsvietili červené svetlá.
"Fakticky sme boli svedkami zdecimovania jednej generácie," uviedol v príhovore austrálsky minister pre veteránov Alan Griffin, ktorý sa zúčastnil osláv Dňa prímeria v Belgicku. Vo vojne padlo 60.000 austrálskych vojakov.
Obyvatelia USA si dnes pripomínajú Deň veteránov, odchádzajúci prezident USA George W. Bush pri tejto príležitosti absolvuje jednu z posledných oficiálnych návštev New Yorku.
Na palube bývalej vojnovej lode Intrepid, ktorá dnes slúži ako múzeum, sa stretne so skupinou 2500 amerických vojnových veteránov. Znovuotvorenie lodného múzea v Manhattane za účasti Busha by malo podľa očakávaní prilákať tisíce divákov.
Dnešný deň pripomína prímerie z 11. novembra 1918. Dohodu o prímerí medzi spojencami a Nemeckom podpísali v železničnom vagóne v Compiegnskom lese vo Francúzsku, do platnosti vstúpila o 11 hodine miestneho času (12.00 h SEČ).
