Bol najvplyvnejším mužom francúzskej kinematografie, ktorý previedol nemý film do zvukovej éry a dostal európsku tvorbu do povedomia Hollywoodu. Kritici ho považujú za najfrancúzskejšieho filmára a radia ho do režisérskeho panteónu hneď vedľa Jeana Renoira a Marcela Carneho. Jeho filmy, známe svojím humorom, šarmom a vizuálnou hravosťou patria k vrcholom avantgardnej filmovej tvorby. Francúzsky režisér René Clair sa narodil presne pred 110 rokmi.
Chomette, Després, Clair. Tri mená, jedna osoba. Pod jedným ho evidovala parížska matrika, druhým podpisoval svoje články v novinách a pod tretím ho poznali milovníci filmu po celom svete. René-Lucien Chomette sa narodil 11. novembra 1898 v Paríži. Vyrastal v chudobnej štvrti Les Halles. Francúzska metropola a jej čudný život hrali v jeho diele významnú úlohu. Jedno celé jeho tvorivé obdobie dokonca kritici nazvali ako „parížske“.
Clairova fantastika
V rokoch 1913 až 1917 študoval na parížskych lýceách Montaigne a Ľudovíta Veľkého. Počas prvej svetovej vojny si odkrútil rok pri mobilných zdravotných jednotkách. Po skončení vojny sa na čas uchýlil do dominikánskeho kláštora.
O filme spočiatku len písal. Svoje kritiky podpisoval menom René Després, venoval sa literatúre a písal piesne. Medzníkom v jeho kariére bol rok 1920, keď sa prvý raz postavil pred kameru ako herec a zmenil si meno na René Clair. Claira zasvätil do tajov filmu Louis Feuillade, pri ktorom sa mladý nadšenec naučil, ako prerozprávať príbeh cez vizuálne prostriedky. V jeho nemých filmoch hral Clair do roku 1923, keď sa rozhodol nakrúcať filmy sám.
Jeho filmový debut Paríž spí očaril publikum svojou fantastikou a hrou pohybu a nehybnosti. Vo filme šialený vedec vynájde prístroj, ktorým znehybní Paríž a jeho obyvateľov.
Zopár ľudí, ktorí účinku tejto zbrane ušli, blúdi ulicami mesta a posmešne napodobňuje pózy postáv, ktoré znehybneli pri rôznych činnostiach. Aj keď vizuálne triky sú pre dnešného diváka smiešne, film je výstižnou sociálnou satirou na spôsob života vtedajších Parížanov.
Obľúbenec surrealistov
Clair si prvým filmom okamžite získal priazeň kritikov aj divákov. O spoluprácu s ním prejavili záujem viacerí významní avantgardní umelci tých čias.
Jeho ďalšia snímka sa preto stala aj ukážkovým filmom surrealizmu. Krátkometrážny Entr'acte vznikol na základe poznámok surrealistického maliara Francisa Picabiu a hudbu k nemu zložil avantgardný skladateľ Erik Satie. Komédia Taliansky slamený klobúk z roku 1927 z neho definitívne urobila medzinárodnú filmovú hviezdu. Clair si sám písal scenáre. O dva roky neskôr dokončil svoj prvý zvukový film Pod strechami Paríža. Ďalšie zvukové filmy Milión, Paríž miluje a jasá a nakoniec Nech žije sloboda boli triumfom jeho talentu. Išlo o zmes fantastiky, sociálnej satiry a operety, ktorej nechýbala jemná irónia.
Súd s Chaplinom
Clair pracoval výlučne s kameramanom Georgesom Páerinalom a dizajnérom Lazarom Meersonom. Prezývali ho bábkar, keďže svojich hercov inštruoval ako bábky v divadle. Táto metóda však slávila úspech najmä vo filme Nech žije sloboda (1932).
Tento film vtedy patril k najlepším komédiám a podľa mnohých sa ním údajne inšpiroval aj Charlie Chaplin pri nakrúcaní svojej snímky Moderná doba. Podobnosť bola taká očividná, že Clairova produkčná spoločnosť sa dokonca s Chaplinom súdila pre plagiátorstvo.
Clair cez druhú svetovú vojnu emigroval do Spojených štátov, kde pokračoval v nakrúcaní pre Hollywood.
Úspešná bola najmä adaptácia románu Agathy Christie či komédia Vzal som si čarodejnicu. Po návrate do Francúzska už nedokázal nadviazať na svoje predošlé úspechy. V roku 1962 ho ako prvého filmového režiséra zvolili za člena francúzskej Akadémie.
René Clair
od roku 1928 do roku 1965 nakrútil 28 zvukových filmov
cez 2. svetovú vojnu ho režim Vichy zbavil občianstva, emigroval do USA, kde nakrúcal v Hollywoode
zomrel 15. 3. 1981 v mestečku Neuilly-sur-Seine, prežila ho manželka Bronya Perlmutter
