Moskva 8. novembra (TASR) - Andrej Nikolajevič Tupolev, významný sovietsky letecký konštruktér, člen Akadémie vied ZSSR, čestný člen Kráľovskej leteckej spoločnosti Veľkej Británie a Amerického inštitútu letectva a kozmonautiky, sa narodil 10. novembra 1888 v obci Pustomazovo v cárskom Rusku. Od tejto udalosti uplynie 120 rokov. Počas svojho života navrhol približne 100 typov lietadiel a tri štvrtiny z nich sa sériovo vyrábali. Na jeho konštrukčnej doske sa zrodilo prvé sovietske celokovové lietadlo, slávne dopravné stroje a aj najrôznejšie modely vojenských stíhačiek a bombardérov.
Po absolvovaní gymnázia študoval na Moskovskej ríšskej technickej univerzite železničné inžinierstvo. Učarovali mu však lietadlá. Od roku 1922 bol vedúcim konštrukčnej kancelárie pre námorné, bojové a dopravné lietadlá, torpédové člny a aerosane v Moskve.
Bol zástancom konštrukcie celokovového lietadla. V roku 1923 takéto lietadlo spolu so svojimi kolegami zostrojil. Nasledovali ďalšie. V roku 1934 to bolo najväčšie lietadlo na svete, ktoré sa na počesť známeho spisovateľa volalo Maxim Gorkij. Malo rozpätie krídel 63 metrov, výšku viac než desať a dĺžku bezmála 35 metrov. Jeho úlohou okrem dopravy významných občanov ZSSR bola propagácia sovietskeho letectva. Obrovské lietadlo sa po roku počas letu dostalo do kolízie so sprevádzajúcou stíhačkou a zrútilo sa. Zahynulo všetkých 45 ľudí, ktorí boli na palube.
Ďalší stroj ANT-25 z dielne Tupoleva v roku 1937 preletel z Moskvy cez severný pól do San Jacinta v Kalifornii. Tento let sa považuje za jeden z najpozoruhodnejších leteckých počinov pred druhou svetovou vojnou. Vzdialenosť 10.148 kilometrov bola prekonaná bez medzipristátia.
Napriek tomu, že sa politicky neangažoval, dostal sa Tupolev v jeseni roku 1937 do nemilosti boľševického systému, keď bol obvinený, že riadil Ruskú fašistickú stranu, ktorá chcela údajne rozvracať sovietsky letecký priemysel a skončil vo väzení. Iba náhoda zariadila, že sa odtiaľ dostal a mohol pokračovať v práci. Politické čistky totiž poslali veľa vynikajúcich konštruktérov, inžinierov a technikov do pracovných táborov a vyhnanstva a nebolo dostatok schopných vyhovujúcich ľudí, ktorí by pokračovali vo výskume a vývoji nových lietadiel.
Tupolev sa z väzenia dostal a postupne si k sebe vyžiadal ďalších nešťastníkov. V tomto období pracoval pod dohľadom NKVD. Pod jeho vedením sa následne zrodil typ ANT-58, rýchly dvojmotorový bombardér, ktorý sa ako Tu-2 stal jedným z najúspešnejších sovietskych lietadiel druhej svetovej vojny. Pol roka po tom ako sa v januári 1941 ANT-58 prvý krát vzniesol do vzduchu boli Tupolev a jeho spolupracovníci prepustení. Úplnej rehabilitácie sa ale dočkal až v roku 1955, 2 roky po Stalinovej smrti. Po druhej svetovej vojne musel na príkaz tajnej služby odkopírovať americký bombardér B-29, ktorý američania odmietli do ZSSR dodať. Tupolevovi neostalo nič iné len preskúmať 3 lietadlá, ktoré na sovietskom území núdzovo pristáli. Tupolevovo spätné inžinierstvo slávilo úspech a stroj potom Sovieti vyrábali pod značkou Tu-4. Až do polovice 50. rokov bol chrbticou strategického letectva. Kopírovanie cudzích vzorov ale bolo v Tupolevovej dlhej kariére len výnimkou, aj keď pre armádu významnou. Viac ho preslávili vlastné typy. Tupolevov postup pri vývoji lietadiel bol svojrázny - obvykle vznikol pomerne rýchlo nie príliš dokonalý prototyp a až neskôr sa postupne "vychytávali muchy".
Pod Andrejom Tupolevom pracovalo veľa známych sovietskych knštruktérov - napríklad Pavel Suchoj, ktorý si neskôr založil vlastnú konštrukčnú kanceláriu. Práve on navrhol v medzivojnovom období "prerastený motorizovaný klzák" ANT-25.
Po vojne začal Tupolev koketovať s prúdovými motormi a už v druhej polovici 40. rokov vznikol bombardér Tu-12. Po neúspešnej "štrnástke" (do výroby sa dostal konkurenčný stroj Iljušinovej kancelárie) predstavil Tupolev v roku 1952 dvojmotorový Tu-16, jeden z najdlhšie prevádzkovaných prúdových bombardérov všetkých čias - jeho čínska verzia je dodnes v službe. Úpravou "šestnástky" v roku 1955 vznikol prvý sovietsky prúdový dopravný stroj Tu-104, ktorý skrátil dopravu z jedného konca obrovskej krajiny na druhý. Pristátie tohto lietadla na londýnskom letisku vyvolalo nesmierny údiv, pretože pochádzalo z krajiny, u ktorej sa nepredpokladala taká technologická vyspelosť. Lietadlo slúžilo verejnosti viac než tri desaťročia a okrem Aeroflotu ho prevádzkovali aj Československé aerolínie, ktoré sa tak stali jednou z prvých "tryskových" spoločností na svete.
V 60. rokoch bolo ďalším šokom pre Západ nadzvukové dopravné lietadlo Tu-144, ktoré malo svoju premiéru na Silvestra 1968 a predbehlo o mesiac podobné lietadlo Concorde. Ukázalo sa však, že za konštrukciou Tu-144 (ktorú už viedol syn zakladateľa kancelárie, Alexej Tupolev) stála sovietska rozviedka, ktorá získala niektoré konštrukčné plány konkurencie.
Stiahnutia tohto rozmerného hlučného lietadla s veľkou spotrebou v roku 1977 z obehu sa Tupolev nedočkal. Zomrel v Moskve v spánku 23. decembra v roku 1972.