MOSKVA, VLADIVOSTOK. Najmenej 20 ľudských životov, ktoré vyhasli v sobotu na ruskej jadrovej ponorke, má na svedomí freónový plyn, ktorý sa začal automaticky vypúšťať po spustení protipožiarneho systému.
S odvolaním sa na vyšetrovanie nešťastia o tom informujú ruské tlačové agentúry. "Výsledky pitvy potvrdili, že títo ľudia zomreli v dôsledku nadýchania sa freónového plynu," uvádzajú agentúry.
Jadrová ponorka už medzitým v nedeľu doplávala zo skúšobnej plavby v Japonskom mori do domovského prístavu Boľšoj Kamen neďaleko Vladivostoku, informovalo ruské námorníctvo.
Protipožiarny systém sa na ponorke spustil zo zatiaľ nezistených príčin. Pri nešťastí zahynulo 14 civilistov a šesť príslušníkov námorníctva ruských ozbrojených síl. Ďalších 22 ľudí utrpelo zranenia a previezli ich torpédoborcom Admirál Tribuc do nemocnice vo Vladivostoku.
V čase havárie ruskej jadrovej ponorky v Tichom oceáne sa na jej palube nachádzalo 208 ľudí.
K nešťastiu došlo v sobotu v Japonskom mori, keď sa neplánovane spustil protipožiarny systém počas testu ponorky. Potvrdil to hovorca ruského námorníctva Igor Dygalo.
Ako dodal, na palube boli námorníci a jej stavitelia. Nukleárny reaktor ponorky nebol poškodený a úroveň radiácie je v norme. Ponorka mala naplno vstúpiť do služieb ruského námorníctva koncom tohto roka.
Zranených previezol do ruský torpédoborec Admirál Tribuc. "Zranených previezli na pevninu, kde dostali kvalifikovanú lekársku pomoc v námornej nemocnici," upresnil Dygalo. Prezident Dmitrij Medvedev nariadil ministerstvu obrany, aby zrealizovalo kompletné vyšetrovanie prípadu, uviedol v oficiálnom vyhlásení Kremeľ.
Ruské tlačové agentúry citovali spoločnosť Amur, určenú na výstavbu lodí, podľa ktorej išlo o typ útočnej ponorky Nerpa.
Podľa niektorých médií protipožiarne systémy na jadrových ponorkách môžu využívať na hasenie požiaru nebezpečné chemické látky. Jadrový reaktor v ponorke nebol podľa hovorcu ruského námorníctva Igora Dygalu nijako ohrozený a hladina radiácie je tiež v poriadku.
Ide o najhoršiu nehodu od havárie ponorky Kursk v roku 2000, pri ktorej prišlo o život všetkých 118 námorníkov na palube. Vtedajšieho prezidenta Vladimira Putina, ktorý v čase havárie Kursku úradoval len niekoľko mesiacov, vo tom období kritizovali za jeho pomalú reakciu na tento incident.
Ruské námorníctvo v poslednom období utrpelo sériu ťažkých nehôd napriek výraznému zvýšeniu dotácií a snahám Kremľa využiť svoju flotilu na vytvorenie imidžu sily doma i v zahraničí.
Pri tragédii ponorky Kursk zahynulo 118 námorníkov
Sobotná nehoda ruskej jadrovej ponorky, ktorá si vyžiadala 20 mŕtvych, sa počtom obetí stala najvážnejšou nehodou ruského podvodného plavidla od polovice augusta roku 2000, keď sa potopila ponorka Kursk.
Na jej palube vtedy zahynulo všetkých 118 námorníkov.
Raketonosná ponorka K-141 Kursk sa potopila 12. augusta 2000 počas vojenských manévrov v Barentsovom mori. O tragickej udalosti informovala Moskva až s dvojdňovým oneskorením, čo viedlo k špekuláciám, že sa na palube pohli nachádzať prísne tajné zbrane. Tiež existovali obavy, že 22 rakiet Granit, ktorými bol Kursk vyzbrojený, malo jadrové hlavice. Túto domnienku však Moskva odmietla s tým, že išlo o konvenčné hlavice.
O príčine jednej z najhorších katastrôf v Rusku od rozpadu Sovietskeho zväzu sa spočiatku len špekulovalo. Ako jedna z možností sa uvádzala zrážka Kurska s inou, americkou či britskou ponorkou, čo však USA i Británie odmietli. V hre bola aj možnosť, že stroj nešťastnou náhodou narazil na mínu pochádzajúcu ešte z druhej svetovej vojny.
Podľa záverov oficiálneho vyšetrovania sa príčinou potopenia Kurska stala explózia paliva, ktoré uniklo z jedného z torpéd prevážaných na palube ponorky. Čoskoro po prvej detonácii nasledoval ešte druhý, silnejší výbuch. Išlo o explóziu ďalších súčastí zbrojného arzenálu, poškodených prvým výbuchom.
Ešte tri dni po nehode oznámil veliteľ ruského vojenského námorníctva admirál Vladimir Kurojedov, že záchranárom sa podarilo komunikovať s posádkou ponorky prostredníctvom úderov na plášť stroja. Pokus o záchranu preživších námorníkov však komplikovalo okrem iného nepriaznivé počasie, ktoré v oblasti panovalo. Rusko tiež spočiatku odmietalo ponuky na pomoc od Spojených štátov a Veľkej Británie. Až štyri dni po nehode požiadal ruský prezident Vladimir Putin Britániu a Nórsko o pomoc.
21. augusta 2000 sa tímu hĺbkových potápačov podarilo otvoriť jeden z únikových prielezov, pričom zistili, že celú vnútro ponorky je zatopené vodou. Moskva potom oznámila, že celá posádka zahynula.
V polovici septembra 2000 nariadil Putin, aby ponorku aj s telami mŕtvych námorníkov vyzdvihli. V spolupráci s holandskou spoločnosťou Mammoet Transport začali Rusi v júli 2001 operáciu uskutočňovať.
Prednú poškodenú časť Kurska odrezali a zvyšok pomocou 26 drapákov vyzdvihli z dna. Telá mŕtvych námorníkov pochovali.
Tragédia ponorky Kursk, ktorá bola pýchou ruského vojnového námorníctva, mala dopad aj na vtedajšieho prezidenta Putina. Toho verejnosť kritizovala za to, že v súvislosti s nehodou hneď neprerušil svoju dovolenku na Jalte a že Rusko váhalo so zahraničnou pomocou na záchranu posádky.
čtk
Nehody ruských jadrových ponoriek
24. júna 1983 - Jadrová ponorka K-429 sa potopila pri pobreží Kamčatky: 16 mŕtvych.18. júna 1984 - Požiar na jadrovej ponorke K-131 zo severnej sovietskej flotily. Neprežilo 13 osôb.
10. augusta 1985 - Výbuch pri výmene paliva na jadrovej ponorke v lodenici v
zálive Čažma na Ďalekom východe. Žiarenie, ktoré v epicentre výbuchu dosiahlo 90.tisíc röntgenov za hodinu, zamorilo široké okolie. Ihneď zahynulo desať osôb, neskôr zomreli na následky ožiarenia ďalšie desiatky ľudí.
3. októbra 1986 - Pri požiari na ponorke K-219 vyzbrojené šestnástimi jadrovými balistickými raketami a dvoma jadrovými torpédami zahynuli asi 1000 kilometrov severovýchodne od Bermúd štyria ľudia. Ponorka sa potopila o tri dni neskôr.
7. apríla 1989 - Požiar na ponorke "Komsomolec", ktorá sa potopila s dvoma jadrovými torpédami v medzinárodných vodách v Nórskom mori. Zo 69 členov posádky ich zahynulo 42.
29. mája 1992 - Pri oprave jadrovej ponorky na základni na polostrove Kola vybuchol kompresor: jeden vojak zahynul a štyria sa zranili.
14. augusta 2000 - V Barentsovom mori sa potopila jadrová ponorka Kursk, všetkých 118 členov posádky zahynulo.
30. augusta 2003 - Vyradená jadrová ponorka K-159 s desiatimi členmi posádky sa potopila v Barentsovom mori. Jedného námorníka zachránili.
14. novembra 2004 - Jeden námorník prišiel o život následkom výbuchu na palube jadrovej ponorky K-223 v prístave Viljučinsk na Kamčatke. Príčinou explózie bolo poškodenie potrubia v zariadení, ktoré zabezpečovalo tlak v nádrži pitnej vody.
6. septembra 2006 - Požiar v strojovni jadrovej ponorky Daniil Moskovskij ruskej Severnej flotily si vyžiadal dvoch mŕtvych. Príčinou bol skrat na elektrickom vedení na ovládacom paneli v prednej časti trupu. Plavidlo kotvilo pri polostrove Rybačij.
8. novembra 2008 - Najmenej 20 ľudí zahynulo a ďalších 21 bolo zranených pri nehode počas námorných skúšok atómovej ponorky Nerpa (Tuleň) v Japonskom mori. Reaktor vraj nebol zasiahnutý.
čtk
