Na raňajšie porady vždy meškal, zvyčajne prišiel ležérne oblečený. Keď vstúpil do miestnosti, redaktorov obliala hrôza i posvätná úcta. Bojoval s povojnovou garnitúrou Nemecka a vlastnými démonmi, sedel vo väzení i v parlamente. Jeden z najvplyvnejších nemeckých novinárov, zakladateľ a vydavateľ magazínu Der Spiegel Rudolf Karl Augstein sa narodil pred 85 rokmi.
Politici málokedy skladajú žurnalistom komplimenty. Skôr ich urážajú alebo s nimi odmietajú komunikovať. Rudolf Augstein bol výnimkou. Keď v roku 2002 zomrel, kancelár Gerhard Schröder povedal, že „nijaký iný novinár tak neformoval verejnú mienku národa“. Šéfka kresťanských demokratov Angela Merkelová pridala, že „bez neho by sa o veľa veciach nikdy nehovorilo“.
Rudolf Augstein mal rád ženy, alkohol a hovoril, že vďaka sarkazmu zvládol nástrahy života. Jeho bojovný štýl mu priniesol veľa nepriateľov, na meno mu najčastejšie nevedeli prísť politici. Podľa väčšiny odbornej verejnosti však zohral významnú úlohu pri budovaní demokracie v Nemecku.
Miliónový náklad i väzenie
Der Spiegel mal pod jeho vedením jasné politické názory. V prvých rokoch povojnového Nemecka tvrdo kritizoval vládu Konrada Adenaura. V čase, keď bolo Západné Nemecko rozdelené v názore na iniciatívu Willyho Brandta priblížiť sa komunistickej Európe, Augstein ho podporil.
Vystupoval za zjednotenie Nemecka, skepticky však vnímal Kohlovo úsilie o spoločnú európsku menu. „Nikdy som nemal problém byť proti niečomu. Skôr bolo problémom byť za niečo,“ povedal.
Augstein sa narodil v severonemeckom Hanoveri v rodine predavača fotografických materiálov. Po maturite začal praxovať v novinách Hannoverscher Anzeiger, cez vojnu slúžil na východnom fronte, kde sa pri prudkých bojoch Wehrmachtu a Červenej armády zranil.
Po páde nacistov sa vrhol späť na žurnalistiku a na základoch magazínu Diese Woche založil v roku 1947 Der Spiegel. Mal iba 23 rokov.
Nevyhýbal sa kontroverzným témam, prinášal škandály a ostro kritizoval politikov, čím zo Spieglu urobil zrkadlo Nemecka. Náklad sa zo 60–tisíc vyšplhal až na dnešný milión. Augstein sa do povedomia Nemcov dostal počas tzv. Aféry Spiegel z roku 1962, keď magazín uverejnil tajné informácie o dierach v obranyschopnosti Západného Nemecka. Polícia urobila v redakcii raziu a pozatýkala žurnalistov, medzi ktorými bol aj Augstein. Obvinili ho z vlastizrady a vo väzení strávil vyše sto dní. Pre nedostatok dôkazov ho nakoniec prepustili.
Výlet do Bonnu
Aféra potopila ambiciózneho bavorského premiéra a federálneho ministra obrany Franza Josefa Straussa. Musel odísť z vlády a prišiel o všetky šance stať sa kancelárom. „Patriarchálno-katolícky režim skončil,“ komentoval Augstein.
V zápale vlastnej dôležitosti sa rozhodol skúsiť politickú kariéru. V roku 1972 sa stal poslancom za liberálnu FDP, v Bonne však vydržal iba desať týždňov. Špekuluje sa, že si uvedomil, že ako šéfredaktor Spieglu má väčšiu moc. Nápad ísť do politiky neskôr označil za hlúposť.
V polovici 90. rokoch ho na šéfredaktorskej stoličke nahradil Stefan Aust. Augstein sa siahol z verejného života, stále však komentoval politické udalosti. Fascinoval aj bohatým súkromným životom, bol päťkrát ženatý. Naposledy mal svadbu ako 77-ročný a úspechy u žien mu závidela väčšina kolegov v branži. Pochovaný je na ostrove Sylt v Severnom mori.
Nemecká federácia novinárov ho označila za „žurnalistu storočia“, čím ocenila jeho celoživotné úsilie o mier, dodržiavanie ľudských práv a slobody tlače. Zaradil sa tak medzi najväčšie mená nemeckej žurnalistiky, kam patria Axel Springer (Bild, Die Welt), Henri Nannen (zakladateľ vydavateľstva Gruner + Jahr) a Marion Gräfin Dönhoff (Die Zeit).
Der Spiegel má dnes mnoho odporcov, ktorým prekáža chladný jazyk a negativistický postoj článkov. Iným zase vyhovuje dôraz na investigatívu. Kým väčšina novín sa sústreďuje na analýzy a vycibrený štýl, Der Spiegel sa snaží prekopať až k podstate žurnalistiky - priniesť exkluzívny príbeh. Špeciálne taký, ktorý by politici radi ututlali.
Rudolf Augstein
narodil sa 5. novembra 1923
v roku 1947 založil magazín Der Spiegel
v roku 1972 sa stal poslancom za liberálnu stranu FDP
piaty raz sa oženil vo veku 77 rokov
zomrel 7. novembra 2002 v Hamburgu vo veku 79 rokov
|
FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ |
