Washington 4. novembra (TASR) Či už dnešné prezidentské voľby vyhrá dvojica republikánov John McCain a Sarah Palinová alebo demokratickí politici Barack Obama a Joe Biden, Američania dnes začnú písať novú kapitolu prezidentskej histórie. Buď budú mať prvého černocha ako prezidenta alebo prvú ženu ako viceprezidentku. Rozhodnú však aj o tom, či prezidentská zmena posilní v krajine sociálnu spravodlivosť alebo slobodné podnikanie.
Väčšina amerických voličov nevníma svoj dnešný výber ako odpoveď na otázku, či chcú do učebníc dejepisu zapísať veľkými písmenami černocha alebo ženu. Ich rozhodovanie je motivované dvoma hlavnými faktormi. Jedným z nich je vnímanie vlastnej ekonomickej situácie a jej bezprostredných vyhliadok a druhým sú kultúrne a morálne hodnoty. Kedysi dôležitý faktor národnej bezpečnosti hrá v tohtoročnom rozhodovaní oveľa slabšiu úlohu ako vo voľbách v roku 2004.
McCainovi voliči sa prikláňajú k presadzovaniu kresťanských morálnych hodnôt v súkromnom aj verejnom živote. Preto McCainova kampaň často pripomínala boj za záchranu sociálneho konzervativizmu pred údajne nebezpečným liberalizmom demokratov. Z ekonomického hľadiska je McCainovým voličom blízky individualizmus a všeobecná nedôvera k plateniu daní a filozofii redistribúcie. Pomerne účinný kampaňový príbeh inštalatéra Joea ukázal, že tradičné ekonomické princípy americkej pravice obhajujú aj príslušníci strednej vrstvy, ktorým by vyššia miera redistribúcie a daňového zaťaženia vyšších príjmových skupín mohla v krátkodobom časovom horizonte pomôcť.
Obamovi voliči sú tento rok motivovaní hladom po zmene. Veľkú časť z nich tvoria tí, ktorí so zatajeným dychom sledovali opätovné sčítavanie hlasov po voľbách v roku 2000, kedy sa stal po prvýkrát víťazom George W. Bush. Jeho druhé víťazstvo nad Johnom Kerrym pred štyrmi rokmi viedlo k vytvoreniu veľkej skupiny voličov, ktorí chcú republikánov za každú cenu vymeniť za demokratov. To viedlo pred dvoma rokmi k výrazným ziskom demokratov v Kongresových voľbách. Demokratickým voličom imponuje prísľub nižších daní a vyššej miery redistribúcie, ktorá by mala bohatým brať a chudobným dávať. Počas Bushovej vlády boli svedkami zavedenia daňových úľav pre vyššie príjmové skupiny, čo malo viesť k akcelerácii tvorby nových pracovných miest. Dane pre bohatých sú však nízke, ale pracovné miesta sa strácajú. Nízkopríjmové skupiny a stredná vrstva počas posledných ôsmich rokov buď stagnovali, prípadne zaznamenali len malé zisky. A tie im v mnohých prípadoch dnes miznú pri pohľade na investície do nehnuteľností, dôchodkových fondov či akciových trhov. Niektorí z nich dospeli k rozhodnutiu, že dôležitejšia ako boj proti umelému prerušeniu tehotenstva alebo proti homosexuálom je vlastná ekonomická prosperita.
Historický moment dnešných volieb nie je teda len o černochovi alebo o žene, ale aj o ekonomickom smerovaní krajiny v čase upadajúceho hospodárstva. Kritici McCainových plánov tvrdia, že zachovaním Bushových daňových úľav prehĺbi ekonomické rozdelenie Američanov a oslabí solventnosť bežných ľudí, ktorí svojou spotrebou poháňajú ekonomiku. Naopak o Obamovom pláne sa vraví, že zvýšením daní pre podnikateľov zabije nové pracovné miesta. Dnešok rozhodne o tom, či sa liečenie americkej ekonomiky ponechá prevažne na liberálny trh, alebo sa do jej obnovenia zapojí aj štát, ako to poznáme v európskych končinách.
(Spolupracovníčka TASR Mária Ondruchová) gon bar
