Zvláštnosti amerického volebného systému majú svoju históriu: posledná zásadná reforma sa uskutočnila v roku 1804. Dodnes cítiť z amerického volebného systému duch 19. storočia.
Začína sa to už dátumom volieb, ktoré sa vždy konajú v utorok po prvom novembrovom pondelku. Voľby sa museli konať vždy v novembri, pretože úroda bola už uskladnená, no počasie bolo ešte vhodné na povolenie jázd po neupravených blatových cestách. Utorok preto, aby sa nik nemusel vydať na cestu k miestu, kde mohol odovzdať svoj hlas, v nedeľu, v "Deň Pána". Voľby sa nemali konať ani 1. novembra, v Deň všetkých svätých.
Nemožnosť priamej voľby prezidenta tiež súvisí so situáciou v USA pred 200 rokmi. V tom čase to nebolo z logistických dôvodov možné. Preto sa Američania rozhodli pre systém voličov, ktorí majú vlastne voľný mandát, teoreticky by mohli slobodne rozhodovať, ktorému kandidátovi dajú svoj hlas. Počet voliteľov závisí od veľkosti spolkového štátu, najmenej však musia byť traja. Volitelia sa schádzajú iba vo svojich spolkových štátoch, 538 všetkých voliteľov sa pred voľbami nikdy nezíde.
Víťazom volieb sa stáva ten prezidentský kandidát, ktorý získa aspoň 270 hlasov od voliteľov. Urobia tak podľa ústavy v prvý pondelok po druhej strede v decembri, aby odovzdali svoje hlasy a poslali ich do Washingtonu. 6. januára (ak ten deň padne na nedeľu, tak o deň neskôr) nasledujúci rok volitelia formálne oznámia výsledok volieb na spoločnom zasadnutí oboch komôr Kongresu. Môže sa stať, že kandidát prehrá voľby, hoci ho volilo najviac voličov. Stalo sa to v histórii 43 amerických prezidentov 17-krát naposledy v roku 2000, keď sa stal prezidentom George Bush.
usa.sme.sk: Samostatná stránka venovaná americkým voľbám