Washington 4. novembra (TASR) - Vo voľbách senátorov by kandidáti Demokratickej strany podľa odhadov analytikov mohli získať deväť nových senátorských kresiel, čo by im prinieslo absolútnu väčšinu v hornej komore amerického Kongresu.
Americkí voliči dnes rozhodnú o 35 z celkovo 100 senátorských kresiel. Republikáni sa usilujú o znovuzvolenie v 23 volebných obvodoch, časť z nich však podľa aktuálnych prieskumov majú šancu získať noví demokratickí senátori.
Až piati z 23 republikánskych senátorov sa rozhodli v tohtoročných voľbách nekandidovať, čo otvorilo možnosť novým kandidátom v štátoch Colorado, Virgínia, Nevada, Idaho a Nové Mexiko. Najohrozenejšie sú však kreslá republikánov v štátoch, kde sa republikánski politici uchádzajú o znovuzvolenie, a to v Kentucky, Minnesote, Severnej Karolíne, Oregone, New Hampshire a na Aljaške, kde bol tamojší senátor Ted Stevens odsúdený za korupčné praktiky.
Najdramatickejší súboj, ktorému sa podrobne venujú aj celoamerické médiá, sú voľby v Severnej Karolíne, kde kedysi veľmi obľúbená republikánska politička Elizabeth Dolová zápasí s mladšou kandidátkou Demokratickej strany Kay Haganovou. Tá ťaží predovšetkým z popularity demokratického prezidentského kandidáta Baracka Obamu, ale zároveň aj z odmietavých reakcií voličov na negatívnu kampaň Dolovej. Tá v jednom zo svojich politických spotov dokonca Haganovú obvinila, že sa vzdala kresťanskej viery. Do televízneho klipu zaradila falošný ženský hlas, aby to vyvolalo dojem, že Haganová sama odmieta existenciu Boha.
Prekvapivo ohrozené sú aj kreslá senátorov v tradične republikánskych štátoch amerického juhu, v Mississippi a Georgii. V Mississippi nebol nový demokratický senátor zvolený za posledných 61 rokov. Demokrati podľa komentátorov takmer určite získajú nové senátorské kreslo vo Virgínii a veľmi pravdepodobne aj v Colorade, New Hampshire a Novom Mexiku. Mierny náskok majú demokrati aj na Aljaške, v Severnej Karolíne a v Oregone. Ak by sa im podarilo vyhrať všetky spomenuté kreslá a zároveň získať dosť hlasov pre zisk kresiel v Minnesote, Kentucky, Georgii alebo Mississippi, získali by väčšinu 60 hlasov v americkom Senáte. Táto prognóza však predpokladá, že demokrati si udržia svoje pozície, čo nie je isté. Demokratickí senátorskí kandidáti stoja totiž proti silným republikánskym kandidátom v Marylande a Louisiane.
V americkom Senáte dnes pôsobí 49 demokratov a 49 republikánov. Dvaja nezávislí senátori Bernie Sanders a Joe Lieberman hlasujú prevažne s demokratmi.
Vo voľbách 4. novembra zvolia Američania 33 senátorov pre riadne volebné obdobie do roku 2015. Pre dve kreslá voliči zvolia náhradných senátorov pre dokončenie funkčného obdobia v roku 2013.
(spolupracovníčka TASR Mária Ondruchová) gon
