Moskva 27. apríla (TASR) - Vodca svetového a ruského proletariátu Vladimir Iľjič Lenin, ktorý šesť dní po smrti 21. januára 1924 spočinul v mauzóleu na Červenom námestí v Moskve, by sa v budúcnosti spolu s miliónmi svojich priaznivcov mohol dočkať nového života.
Klonovanie Lenina bude podľa biológa Iľju Zbarského z Ruskej akadémie vied (RAV) po zdokonalení existujúcich techník teoreticky možné. V zabalzamovanom tele sovietskeho vodcu sa totiž jeho genetická informácia v podobe DNA zachovala.
O budúcom oživení Lenina snívali sovietski komunisti už v roku 1924 a aj preto odmietli vodcu pochovať do zeme. Najprv prehovorili Leninovu manželku Nadeždu Krupskú, aby netrvala na poslednej vôli manžela, a potom rozpútali kampaň v tlači, ktorá "tlmočila" vôľu proletariátu pochovať Lenina v mauzóleu vedľa Kremľa.
S nápadom zakonzervovať telo Vladimira Lenina podľa najnovšieho vydania ruského týždenníka Itogi prišiel ako prvý sovietsky veľvyslanec v Londýne Leonid Krasin a podporili ho aj Stalin a ďalší sovietski lídri. Plán na hlboké zamrazenie Lenina stroskotal, pretože aj keď prístroje z cudziny urýchlene objednali, v Moskve zložité zariadenie nestihli zmontovať.
Rozhodujúca fáza balzamovania tela 53-ročného vodcu nastala 5. marca 1924, keď špecializovaný tím priamo v jednoduchej stavbe mauzólea na Červenom námestí odstránil z Leninovho tela obsah hrudného koša a brušnej dutiny. K balzamovaniu pomocou špeciálnych roztokov pristúpili 26. marca 1924. Každý zo šiestich vedcov, ktorí sa na zvečnení Lenina podieľali, dostal astronomický honorár vo výške 110.000 rubľov, čo vtedy predstavovalo 2200 priemerných mesačných platov.
Namiesto prvej provizórnej stavby vzniklo mauzóleum z dreva 1. augusta 1924 a monumentálna stavba z mramoru v dnešnej podobe sa otvorila 7. novembra 1930. O Leninovo telo vystavované za nepriestrelným sklom sa dodnes stará špecializovaný lekársky ústav s desiatkami zamestnancov.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
