Jeho opereta Jesenné manévre sa začala hrávať vo viedenských kaviarňach v roku 1908. O niekoľko mesiacov, keď Jesenné manévre uviedlo aj Theater an der Wien, sa popri Johannovi Straussovi a Franzovi Lehárovi stal hviezdou viedenskej operety. Zostal ňou až do konca života – Emmerich Kálmán. Včera uplynulo 55 rokov od jeho úmrtia.
Kálmán sa narodil 24. októbra 1882 v Siófoku pri Balatóne. Do života 15ročného Emmericha však zasiahol rodinný bankrot.
Otec musel predať domy a fabriky a rodina sa presťahovala do bytu v chudobnej štvrti Budapešti. Napriek tomu sa chcel Emmerich chcel stať klavírnym virtuózom. Keďže nechcel byť na obtiaž zbedačenej rodine, na hodiny klavíra si privyrábal doučovaním klavíra a gréčtiny a v noci vypisovaním obálok pre obchodný dom.
Hral a cvičil do vyčerpania, žiaľ, jedna jeho ruka tento nápor nevydržala a ochrnula. Bolesť mu zabránila pokračovať v kariére virtuóza a stal sa z neho vážny a smutný mladík. Dokonca i v období svojich veľkých úspechov bol vždy vystrašený a ustarostený, nikdy nepatril k hlučnej viedenskej bohéme.
Inšpirovaný Lehárom
Napriek ochoreniu ruky na hudbu nezanevrel. Vyštudoval hudobnú teóriu na Hudobnej akadémii spolu s Bartókom a Kodálym. Oslnivá operetná kariéra Franza Lehára naštartovala týmto smerom aj Kálmána.
Najväčším problémom však bolo získať dobré libreto. Cez kabaret, pre ktorý písal šlágre a kuplety, sa dostal k budapeštianskemu libretistovi Károlyovi Barkónyimu.
Z ich spolupráce vznikla prvá opereta Jesenné manévre, ktorá uvedením v Budapešti a vo Viedni odštartovala jeho kariéru. Kritika zaujala k operete vyčkávacie stanovisko, no obecenstvu sa zapáčila hneď a dosiahla 265 repríz.
Sklamaním bol Kálmánov ďalší titul Dobrý kamarát a Jarné povetrie. Pri ďalšej operete Cigánsky primáš, v ktorej skĺbil umeleckú hudbu s ľudovými prvkami cigánskej hudby, však kritika povedala, že Cigánsky primáš je novodobou maďarskou operetou a najušľachtilejším dielom Emmericha Kálmána.
Vrchol operetného neba a svetový úspech získal až operetou Čardášová princezná. Každá pieseň, dvojspev či zbor snúbi v sebe prepracovaný melodický potenciál spojený s ľudovým motívom.
Opereta v mnohých jazykoch dodnes slávi úspech na všetkých veľkých svetových operetných scénach. Vďaka kompozičným schopnostiam Kálmán dokázal zužitkovať najmä maďarský folklór, melodiku uhorskej ľudovej piesne a prvky cigánskej hudby.
Zväzujúci úspech
Úspech Čardášovej princeznej sa stal tridsaťtriročnému skladateľovi osudným. Zmocnil sa ho strach, že to, čo dosiahol v tejto operete, už neprekoná. Začal tak kopírovať samého seba a všetko, čo neskôr napísal - nielen hudba, ale aj libretá - boli iba kópie Čardášovej princeznej.
Napriek tomu úspech Čardášovej princeznej viac nezopakoval.
Z ďalších úspešných operiet spomenieme Fašiangovú vílu. Novosťou a orientálnymi motívmi zaujala opereta Bajadéra. Po týchto výletoch sa však znovu vracia k svojej obľúbenej téme – k Rómom a k maďarskému koloritu v operete Grófka Marica.
Pred fašizmom sa Kálmán ukryl najprv vo Švajčiarsku, neskôr odišiel do Paríža a nakoniec do New Yorku, kde sa pokúšal spolupracovať s Hollywoodom. Začiatkom roku 1949 sa napokon vrátil späť do Viedne. Svoj život však 71–ročný skladateľ v bohatstve dožíva v Paríži, kde 30. októbra 1953 zomiera.
Emmerich Kálmán
narodil sa 24. októbra 1882 v Siófoku pri Balatóne
svetový úspech získal operetou Čardášová princezná
pred fašizmom sa ukryl najprv vo Švajčiarsku, neskôr odišiel do Paríža a nakoniec do New Yorku
1949 sa vrátil do Viedne
30. októbra 1953 zomrel vo veku 71 rokov
 |
Autor: Dobroslava Medvecová
