KYJEV, UŽHOROD. Víkendová výzva delegátov II. Európskeho kongresu zakarpatských Rusínov, aby Zakarpatská oblastná rada k 1. decembru 2009 zriadila Rusínsku autonómnu oblasť s vlastnou samosprávou pod hrozbou vyhlásenia samostatnej republiky Rusínov, vyvolala na Ukrajine celoštátne pobúrenie.
Západoukrajinské nacionalistické organizácie požadujú od kompetentných orgánov neodkladné povolanie rusínskych lídrov na zodpovednosť. Od iniciatívy považovanej za prejav separatizmu sa vo vyhláseniach dištancovala aj časť vplyvných ukrajinských politických strán.
Delegáti kongresu - spoločného fóra tzv. Sojmu zakarpatských Rusínov a Národnej rady zakarpatských Rusínov prijali na víkendovom rokovaní v Mukačeve uznesenie o obnovení republiky Podkarpatská Rus, ktorá vznikla 22. novembra 1938.
V zmysle tohto rozhodnutia však dôjde k vyhláseniu samostatného štátu Rusínov iba v prípade, že kompetentné ukrajinské orgány nevyhovejú uvedenej požiadavke, ktorá je údajne v súlade s výsledkom referenda z roku 1991, keď sa za autonómiu vyslovilo 78 percent občanov.
Najvyšší predstaviteľ Sojmu zakarpatských Rusínov Dimitrij Sidor počas víkendu pre médiá uviedol, že uznesenie kongresu o samostatnej štátnosti zakarpatských Rusínov by nadobudlo platnosť okamžite v prípade:
- vyhlásenia výnimočného stavu ukrajinskými orgánmi;
- prenasledovania alebo represálií voči rusínskym aktivistom;
- pokusu o zmenu územno-samosprávnej jednoty príslušnej oblasti;
- pokusu ukrajinských nacionalisticko-teroristických skupín o okupáciu územia.
O dva dni neskôr sa Sidor nechal počuť, že Rusíni nie sú ani Gruzínskom, ani Podnesterskom a veria, že Ukrajinci sa s nimi rozídu tak pokojne, ako Česi a Slováci.
Podľa Sidorových slov je na Ukrajine pri moci protiľudová vláda, ktorá sa nezaoberá problémami a právami národností. Rusíni chcú okrem iného, aby sa ich jazyk stal popri ukrajinčine druhým oficiálnym na nimi obývanom území, ako aj zachovanie najmenej 60 percent vyprodukovaných hodnôt na území autonómnej republiky.
Podľa slov Ludviga Filipa, šéfa Duchnovičovej spoločnosti, kultúrnej organizácie Rusínov, nie sú tieto požiadavky ničím novým. Rusíni chcú iba to, čo im už v roku 1918 dala Károlyiho maďarská vláda a to je podľa jeho názoru legitímne.
V roku 1991 sa v plebiscite vyslovilo 92 percent občanov Zakarpatskej Ukrajiny za samostatnosť postsovietskej republiky a 78 percent voličov podporilo vtedy autonómiu oblasti, ktorá je potrebná preto, aby Rusíni mohli obhospodarovať rodnú zem, pripomenul Ludvig Filip, ktorý vyjadril aj obavy z prenasledovania stúpencov autonómie.
Podľa jeho slov Rusínov bolí, že sa na Zakarpatskej Ukrajine rozhádzalo všetko, čo sa dalo rozhádzať. Vyrubujú sa lesy, predávajú pozemky a v oblasti žijúcej populácii nezostane nič.
Predseda Duchnovičovej spoločnosti nepovažuje vyhlásenie republiky Rusínov za pravdepodobné, avšak ak ukrajinské vedenie nebude reagovať na požiadavky, Rusíni sa obrátia na medzinárodné fóra.
Lídrov oboch rusínskych organizácií medzičasom predvolala na výsluch Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), vyplýva z informácie agentúry MTI.
