MOSKVA. Československí legionári ulúpili cárske zlato, uviedol dnes ruský denník Pravda. V obsiahlom článku pri príležitosti výročia vzniku Československa sa zaoberal aj súčasnou Českou republikou a Slovenskom, ich vzťahmi s Ruskou federáciou, rokom 1968 i budovaním radarovej stanice v ČR.
Pred 90 rokmi, 28. októbra 1918, sa na mape Európy objavil nový štát - Československo. Na jeho mieste v súčasnosti existujú ČR a SR. Majú dlhú a zložitú históriu vzťahov s Ruskom, konštatuje autor článku. Nový štát v roku 1918, ktorý vznikol na troskách mnohonárodnej monarchie Habsburgovcov, v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sformoval svoje hranice. V roku 1939 v dôsledku nacistickej okupácie krajina prestala existovať, pokračuje denník. Po vojne sa Československo obnovilo a v roku 1948 sa v ňom upevnilo socialistické zriadenie. Po páde Komunistickej strany Československa na jeseň 1989 štát ešte existoval tri roky, potom sa na jeho mieste objavili ČR a Slovensko, sumarizoval vývoj ruský denník.
Od prvej chvíle existencie nového štátu, Československa, sa začali písať aj dejiny rusko-československých medzištátnych vzťahov. Československý vojenský zbor sa aktívne zúčastnil na bojoch v občianskej vojne v Rusku a vyviezol veľkú časť cárskeho zlata. Podľa konštatovania skupiny sovietskych historikov, publikovaného v časopise História ZSSR (Istoria CCCP) č. 1 za rok 1960, československí legionári zhabali 30563 funtov zlata v cene 651.532.117,86 rubľov. Podľa zachovaných českých dokumentov československým legionárom sa odovzdali všetky vagóny s ruským zlatom. Ešte v roku 1925 londýnske vydanie periodika The Economist, na základe otázky istého poslanca, českého Nemca, obvinilo československú Legiobanku, že za svoje bohatstvo vďačí práve ruskému cárskemu zlatu. S odvozom cárskeho zlata z Ruska mal spojitosť budúci československý prezident Edvard Beneš. "Osobitne poznamenajme, že v súčasnej ČR a Slovensku legionári, ktorí dostali, alebo neraz jednoducho ukradli ruské zlato, sú národnými hrdinami," uviedol denník.
V sovietskych časoch sa táto téma obchádzala, lebo ČSSR bola spojencom v rámci socialistického tábora. Avšak teraz sú iné časy, ČR aj SR sú členmi Európskej únie a NATO a téma zlata by sa mohla vytiahnuť. O to viac, že Rusko takmer úplne vyplatilo obom štátom sovietsky dlh, ktorý predstavoval 5,4 miliardy dolárov. Ani nasledujúca história vzťahov nebola jednoduchá, pokračuje denník. V súčasnej ČR a SR často poukazujú, že Československo bolo v dôsledku druhej svetovej vojny násilne vtiahnuté do socialistického tábora. Avšak málokto tam hovorí, že Čechom hrozilo násilné ponemčenie, ktoré Nemci v rokoch 1939-1945 plánovite a tvrdo uskutočňovali. V bojoch za oslobodenie Československa zahynulo 140.000 sovietskych vojakov. Okrem toho, vďaka ZSSR sa podarilo uskutočniť rozhodnutie o odsune 3,5 milióna miestnych Nemcov, ktorí sa aktívne podieľali na zničení krajiny v rokoch 1938-1939.
Osobitnou témou na rozhovor sú udalosti roku 1968, pokračuje denník. V súčasnej ČR a SR sa predstavujú ako pokus ZSSR zadusiť úsilie o slobodu a demokraciu. Avšak Česi a Slováci si málokedy spomenú, že iniciátormi silového potlačenia Pražskej jari boli (bývalá) Nemecká demokratická republika a Poľsko. Sovietsky zväz sa niekoľko mesiacov usiloval riešiť túto otázku rokovaniami. Aj keď niet sporu o silovom zvrate v udalostiach a o negatívach vyplývajúcich z existencie v socialistickom tábore, Československo malo v ZSSR spoľahlivý trh pre svoje tovary a dodávateľa lacných energetických nosičov.
V 90. rokoch 20. storočia nebolo vôbec módne spomínať, že kultúrne a politické vzťahy Čechov a Slovákov s Ruskom sa nadviazali koncom 18. storočia. Práve s Ruskom spájali Česi nádeje na vytvorenie svojho štátu a Slováci na oslobodenie spod dlhodobého útlaku zo strany Maďarska. Mimochodom, po tom, ako sa do úradu prezidenta dostali Václav Klaus v ČR a Ivan Gašparovič na Slovensku, sa začalo aj o tom hovoriť. Takže pri pohľade na to, čo sa dialo za prezidentov Václava Havla v ČR a Rudolfa Schustera na Slovensku, sa súčasný stav vecí dá hodnotiť ako skutočný prelom, uvádza denník.
Aj Rusko môže obom štátom pripomenúť, čo sa stalo za uplynulých 20 rokov. Obe krajiny (ČR, SR) sa stali členmi NATO, pričom Praha dala predbežný súhlas na rozmiestnenie radarovej stanice protiraketovej obrany na svojom území. Mnohí politici oboch krajín, vrátane V. Havla, sa súcitne správali k teroristom zo Severného Kaukazu, niektorí čečenskí bojovníci dostávali v ČR a SR možnosť pobytu. Napokon, v roku 1999 oba štáty podporili agresiu proti (vtedajšej) Juhoslávii, hoci verejná mienka bola kategoricky proti tomu. Doteraz mnohí politici, najmä v ČR, hovoria o tom, že Rusko musí vyplatiť dosť peňazí za vstup vojsk v roku 1968.
Rozprávať sa dá aj o inom. Státisíce ruských turistov každý rok pobudnú v ČR a desaťtisíce na Slovensku. Mnohí Rusi si s radosťou vypijú české pivo, čítajú Jaroslava Haška a nadchýnajú sa hrou českých i slovenských hokejistov aj futbalistov. Na druhej strane, Česi aj Slováci majú radi ruskú literatúru, hudbu a oceňujú majstrovstvo ruských športovcov. Mnohí Slováci sa k Rusom správajú sympaticky a Česi nie veľmi nepriateľsky. Na Slovensku sú vzťahy k Rusku podstatne lepšie ako v ČR, podotýka denník.
Rozvíjajú sa aj ekonomické styky, pokračuje Pravda. Stroje Škoda, obuv Baťa, české paštéty sú už bežnou súčasťou ruského trhu. Bez ruských energonosičov ČR ani SR jednoducho neprežijú. Lenže medzi krajinami existuje tvrdý vízový režim, na ktorý sa sťažujú ľudia z oboch strán "Schengenského múru".
Problémy vo vzťahoch Ruska s ČR a najmä so Slovenskom vôbec nie sú neriešiteľné. Je to otázka dobrej vôle a rozhodnutia napredovať, alebo nenapredovať cestou provokácií, akou napríklad je výstavba radarovej stanice. Alebo ísť cestou hľadania "historickej pravdy", uzatvára denník Pravda.
