BRUSEL, WASHINGTON. "Ste buď s nami, alebo proti nám." Tieto slová prezidenta Spojených štátov Georgea W. Busha zo 6. novembra 2001 sa v Európe stali vyjadrením všetkého, čo je zlé na aktuálnej zahraničnej politike USA.
Hoci má Európska únia 27 členských štátov s rôznymi prístupmi k otázkam od jadrovej energetiky po výdavky na obranu, všetky jej krajiny od budúceho amerického prezidenta očakávajú to isté - spoluprácu.
Výzvy ako finančná kríza, klimatické zmeny a terorizmus "nerešpektujú štátne hranice. Amerika a Európa nemajú inú šancu, len im čeliť spoločne," napísal 24. septembra predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v liste adresovanom zatiaľ neznámemu budúcemu prezidentovi najsilnejšej svetovej veľmoci.
Americkí voliči si 4. novembra zvolia nového prezidenta. Iba niekoľko hodín pred otvorením volebných miestností napíšu ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vo francúzskom prístave Marseille otvorený list Bushovmu následníkovi, v ktorom načrtnú želaný vývoj budúcich vzťahov medzi EÚ a USA.
Diplomati v Bruseli uviedli, že ich hlavným želaním je, aby USA upustili od Bushovej unilaterálnej zahraničnej politiky a spojili sa s Európou pri riešení najpálčivejších problémov sveta.
Európa si podľa diplomatov želá viac spolupráce v piatich kľúčových oblastiach: finančná stabilita, klimatické zmeny, reforma medzinárodných organizácií, obchod a zahraničná politika.
EÚ od USA očakáva aj záväzok smerom k zníženiu emisií skleníkových plynov, proti čomu Bush dlho protestoval, ďalej návrat k rokovaniam v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré v júli zlyhali v dôsledku sporu medzi USA a Indiou o poľnohospodárske dotácie.
Niektorí európski lídri žiadajú, aby USA súhlasili s reformou a najmä s rozšírením kľúčových medzinárodných fór, ako sú Bezpečnostná rada OSN a G8.
Európski ministri budú zrejme presadzovať aj kooperatívnejší prístup k najdôležitejším zahraničnopolitickým problémom, najmä k Afganistanu, Iránu, Iraku, izraelsko-palestínskemu konfliktu a Gruzínsku.
Hoci sú európski diplomati pomerne jednotní v tom, čo by mali žiadať od budúceho pána Bieleho domu, stále sa nezhodli na tom, ako má únia reagovať, ak - čo je dosť pravdepodobné - nový americký prezident odpovie vlastným zoznamom požiadaviek.
Obe striedajúce sa americké administratívy, demokrati i republikáni, opakovane obviňujú Európu z nejednotnosti a neochoty poskytovať vojakov a finančné prostriedky v svetových konfliktných zónach.
Vzhľadom na nedostatok vnútornej jednoty EÚ v mnohých kľúčových oblastiach, v ktorých bude žiadať USA o spoluprácu, ako napríklad subvencie do poľnohospodárstva a klimatické zmeny, nebude hlavným problémom Európy rozhodnúť sa, čo chce od Spojených štátov, ale čo môže ponúknuť ako protihodnotu.
