Narodil sa do rodiny flautistu orchestra Prozatímního divadla, hudobného skladateľa, kapelníka a dirigenta. Ako katolícke dieťa spieval v kostole vo svojom rodnom východočeskom meste Přelouč. Priťahovala ho opereta, ktorú vo svojom prvom profesionálnom angažmán v Aréně na Smíchově dokonca režíroval. Viac však miloval hovorené slovo. Už ako študent obchodnej akadémie začínal ako ochotnícky herec. František Filipovský zomrel pred 15 rokmi.
V tridsiatych rokoch sa Filipovskému stalo domovom Osvobozené divadlo. Tu pod logom veselej „klauniády“ VW - Voskovec a Werich hral najskôr malé komediálne úlohy. S Werichom ako pomäteným kráľom Rudolfom sa neskôr stretol ako jeho prešibaný dvorný astrológ vo filme Cisařův pekař. K filmu pričuchol už v Osvobozeném divadle. Divákov rozosmieval ako Krhounek vo filme Škola základ života alebo Mazánek z filmu Cesta do hlubin študákovy duše.
Veľké kroky v Národnom
V časoch protektorátu sa utiahol do Švandovho divadla, žižkovského Moderného divadla a divadla Uranie. Krátko po vojne nastúpil na najváženejšiu scénu, dostal príležitosť v Národnom divadle. Zanechal za sebou malé, ale majstrovsky zvládnuté role. Hercovi pedantovi, ktorý svoje role cibril do dokonalosti, veľká scéna otvorila role v Čechovovi, alebo v Shakespearovom Hamletovi. Jeho Harpagona v Moliérovom Lakomcovi neskôr slávou prekonal azda len Miloš Kopecký.
Filipovský sa na javisku Národného divadla ocitol aj ako Principál v Predanej neveste, ktorú kedysi pod dirigentskou taktovkou Bedřicha Smetanu uvádzal po prvýkrát orchester, v ktorom ešte sedel Filipovského otec spolu s Antonínom Dvořákom.
Hviezda rozhlasu a televízie
Vysielanie rozhlasu počul prvý raz v polovici dvadsiatych rokov, keď ako študent randil s dcérou riaditeľa mestských záložní. „Pretože to bol zámožný pán, mohol si dovoliť ten kombajn kúpiť. Keď bolo nejaké významné vysielanie, tak dal amplión do okna, kde sa zhromaždil dav ľudí. Pamätám sa na prvýkrát vysielanú Mou vlast. Tak to sme stáli s otvorenými ústami. Vtedy to bol veľký zázrak,“ spomínal Filipovský na archívnej nahrávke Českého rozhlasu.
Keď sa rozhlas stal masovou záležitosťou, bol novým zázrakom pre poslucháčov práve hlas Františka Filipovského. „Takmer v plienkach československého rozhlasu som sa dostal pred mikrofón,“ hovoril o začiatkoch v rozhlasovom štúdiu. Čítanie z románu Karola Poláčka Bylo nás pět pritiahlo k rádiu tisíce poslucháčov.
Dobrodružstvá piatich nezbedníkov získali taký punc, že sa preniesli aj na filmové plátno. Svoj hold mu vzdal režisér Karel Smyczek tak, že v scéne, kde sa hovorí o deduškovi, dal nenápadný záber na Filipovského fotografiu.
Herec stál aj pri začiatkoch televízie. V máji v roku 1953, pol roka po poprave Slánského a dva mesiace po smrti Stalina a Gottwalda, začala prvýkrát vysielať Československá televízia.
V prestávkach medzi vstupmi, presýtenými nastolenou totalitou, sa objavilo vystúpenie Františka Filipovského. Ten ako prvý televízny herec na tento deň spomínal:
„V miestnosti, kde boli tehly, malta, drevo, neporiadok, postavili stoličku, stolček, za mňa natiahli kus látky a štúdio bolo hotové,“ píše sa v knihe Televize, dílo generací Jiřího Segera.
Od medvedíkov k Funésovi
Jeho hlas rozprával cez mnohé inak neživé filmové postavičky. Pôvab dodal dvom bábkovym medvedíkom vo filmovom cykle Pojdte pane, budeme si hrát a pôvabu dokonale svojím hlasom zbavil Babu Jagu v ruskej rozprávke Mrázik.
Filipovského dabingové majstrovstvo však dokázalo občas aj zatieniť jeho filmové a divadelné úlohy. Tak to bol v prípade Louis de Funésa. Pre českého a slovenského diváka ostáva francúzsky komediálny herec a český dabingový mág jednou osobou. „Spoluherci sa naňho chodievali pozerať do štúdia, keď prskal, chrochtal a predvádzal neuveriteľné grimasy a pohyby hodné originálu,“ povedal o ňom v programe Ecce homo Libor Vykoupil. Podľa slov mnohých kritikov bol lepší ako originál. On sa tomu bránil a dlho neprijímal žiadne pocty. Azda najväčšou sa mu stal list, ktorý Filipovský dostal na 69. narodeniny. „Ste môj herec, bavím sa znamenite, keď ma napodobňujete. S prejavom hlbokých citov, Louis de Funés,“ stálo v ňom.
Hádankou ostáva, či je list len vtipom ironického Klubu dobrákov z Národného divadla, alebo skutočnou poctou francúzskeho herca, ktorý si zo zvedavosti dával premietať ukážky zahraničných dabingov.
Na plátne sa Filipovský objavil aj sám, hral vo vyše stovke filmov. Od prvej úlohy vo filme Před maturitou z roku 1932 až po Arabelin návrat na televíznu obrazovku v roku 1990 dokázal zažiariť, hoci často iba v menších postavách. Ako inšpektora Mrázka ho nezatienil ani Jaroslav Marvan v seriáli Hříšní lidé města pražského.
František Filipovský
23. 9. 1907 - 26. 10. 1993
filmový a divadelný herec, režisér, v Prahe študoval dejiny umenia a estetiku
hral vo filmoch Co je doma, to se počítá, Jak se budí princezny, Marečku, podejte mi pero! či Čtyři vraždy stačí, drahoušku!
debutoval vo Vančurovom filme Před maturitou v roku 1932
Autor: Katarína Tesárová
