WASHINGTON. V mnohých otázkach sú si však bližšie, než vo volebnom boji pripustia.
Agentúra DPA priniesla stručný prehľad stanovísk oboch kandidátov v otázkach, ktoré sú najdôležitejšími témami volebného zápasu v USA.
HOSPODÁRSTVO
Finančnú krízu nepredpokladal ani jeden z kandidátov. Obama obviňuje McCaina, že verí výlučne sile trhu. Teraz získal bolestivú skúsenosť - bez štátnej pomoci by finančný systém USA skolaboval a uvrhol hospodárstvo do recesie.
McCain musel skutočne, napriek vlastnému presvedčeniu, podporiť historicky ojedinelú intervenciu štátu. Avšak už pred rokmi požadoval prísnejšiu kontrolu chorľavých spoločností Fannie Mae a Freddie Mac, čo stroskotalo na odpore demokratov. Obama teraz požaduje väčšiu reguláciu a kontrolu finančného sveta.
DANE
Obama chce odstrániť daňové úľavy v prípade príjmu vyššieho ako 250.000 dolárov ročne (vyše šesť miliónov Sk), ktoré sa zaviedli za G.W. Busha, a tiež zvýšiť kapitálovú daň. Zároveň sa usiluje o zníženie daňového zaťaženia pre rodiny, ktoré ročne zarábajú menej ako 150.000 dolárov (viac ako 3,62 milióna Sk).
McCain chce, aby zníženie daní zavedené Bushovou vládou, ktoré padlo dobre aj superboháčom a veľkým koncernom, zostalo natrvalo. Okrem toho sa zasadzuje za ďalšie daňové odbremenenie strednej vrstvy. Preferuje "štíhlejšiu" štátnu správu a obmedzenie štátnych výdavkov.
ZDRAVIE
Približne 47 miliónov z vyše 300 miliónov Američanov nemá zdravotné poistenie. Obama by chcel s pomocou štátu umožniť každému obyvateľovi prístup k zdravotnému poisteniu a zamýšľa zaviesť povinné zdravotné poistenie pre deti.
McCain chce, aby drahé americké zdravotníctvo bolo lacnejším, a tak by sa tlačilo na ceny súkromných zdravotných poisťovní. Zdravotné poistenie chce urobiť dostupným ústretovými daňovými krokmi k poisťovniam.
INTERRUPCIE
Obama stojí za rozhodnutím najvyššieho súdu USA, podľa ktorého je povolené umelé prerušenie tehotenstva v prvých troch mesiacoch gravidity a je to osobnou vecou ženy.
McCain sa zásadne vyslovil proti právu na interrupciu. V tejto otázke však nie je tak rozhodný, ako to ukazuje zoči-voči nábožensky konzervatívnej báze Američanov.
ENERGIA
Obama plánuje väčšmi zdaniť zisky ropných koncernov. Chce, aby štát podporoval alternatívne zdroje energie a nevylučuje výstavbu atómových elektrární. S ťažbou ropy pri pobreží USA nesúhlasil, ale zmenil názor.
McCain sa rozhodne zasadzuje za ťažbu ropy pri pobreží, čo predtým tiež odmietal. Je za rozsiahle budovanie jadrovej energie, do roku 2030 chce vybudovať 45 nových atómových elektrární. Podporuje aj alternatívne zdroje, ako sú veterná energia a solárne zariadenia.
KLIMATICKÉ ZMENY
Obama a McCain sú zástancami obchodu s emisiami, ktorý Bush odmietal. Obama chce do roku 2050 znížiť vypúšťanie emisií na 80 percent úrovne z roku 1990. Zasadzuje sa medzinárodne záväzné ciele znižovania emisií a za zapojenie Číny, Indie a Ruska do riešenie tejto otázky. McCain má podobný postoj.
IRAK
Obama vojnu v Iraku od začiatku odmietal, McCain ju podporoval. Hoci Obama ešte začiatkom roka 2008 sľúbil, že v prípade zvolenia za prezidenta stiahne americké jednotky v priebehu 16 mesiacov, tento postoj zreteľne zmiernil. Medzičasom nie je príliš vzdialený od pozície McCaina, že plány na odsun by mali byť riešené na základe irackej skutočnosti a po dohode s armádou.
McCain považuje víťazstvo v Iraku za dôležité pre bezpečnosť USA. Predtým kritizoval Bushovu stratégiu v Iraku a požadoval posilnenie amerických jednotiek v krajine - čo teraz prináša úspechy.
IRÁN
Obama a McCain nechcú v žiadnom prípade pripustiť, aby sa Irán stal jadrovou mocou. Obama však chce, aby sa výmena názorov uskutočnila v priamych rozhovoroch, hoci sa nechce dať zneužiť na "propagandistické účely".
McCain odmieta dialóg bez toho, aby sa stanovili podmienky. Podľa neho musí byť odpoveďou medzinárodného spoločenstva skutočný tlak na Irán a Sýriu, aby zmenili svoje správanie. USA by pritom vojenskou prítomnosťou v regióne mali dať jasne najavo, že svoje jednotky v Iraku chránia a Teheránu chcú zabrániť v intervencii.
MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY
Obama a McCain chcú zlepšiť a posilniť transatlantické vzťahy. Obaja očakávajú od dôležitých spojencov, ako sú Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia, väčšiu zaangažovanosť vo svete. Očakávajú od nich aj väčšie výdavky na obranu, a predovšetkým tiež silnejšie vojenské angažovanie sa v Afganistane.
