Uvádza sa to v správe International Crisis Group (ICG), ktorú vo štvrtok zverejnili v Bruseli, kde rešpektovaná organizácia sídli.
Autori 350-stránkovej knihy s názvom Po Miloševičovi tvrdia, že pokusy Západu "zmraziť" status quo na západnom Balkáne môžu vyvolať nové napätie, keďže nerešpektujú miestnu realitu.
"Argumenty, že na Balkáne je už teraz príliš veľa štátov, nie sú primeranou odpoveďou na situáciu v Čiernej Hore a v Kosove," vyhlásil pri prezentácii knihy prezident ICG Gareth Evans. Podľa bývalého šéfa austrálskej diplomacie zmrazenie stavu "nie je riešením pre zabezpečenie stabilného mieru, ktorý všetci chceme". "Potenciál pre obnovenie konfliktu v regióne zostáva," dodal Evans.
Európska únia (EÚ) a iné krajiny v snahe podporiť nové demokratické vedenie v Srbsku apelujú na Čiernu Horu, aby sa nesnažila oddeliť od Belehradu a v obavách z vyvolania novej nestability ponechávajú Kosovo už takmer dva roky po skončení konfliktu v stave právnej neistoty.
Dokument, vypracovaný na základe päťročného intenzívneho výskumu v teréne, vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby uznalo "realitu, legitímnosť a permanenciu" oddelenia prevažne albánskeho Kosova od Srbska.
Podľa ICG by sa všeobecné voľby mali v Kosove uskutočniť ešte tento rok a provincii by mala byť ponúknutá "podmienečná nezávislosť", v rámci ktorej by si OSN a iné orgány zachovali právo veta v určitých rozhodovacích procesoch. Evans zdôraznil, že hospodárska obnova Kosova nie je možná, kým nebude vyriešený jeho politický štatút.
Kosovo je od júla 1999 pod správou OSN, stále však oficiálne zostáva súčasťou Juhoslávie.
V rovnakom zmysle sa ICG vyjadrila aj k budúcnosti Čiernej Hory, ktorá ako jediná z bývalých juhoslovanských republík zostala vo zväzku so Srbskom.
"Medzinárodné spoločenstvo by malo byť v otázke nezávislosti neutrálne, prestať s negatívnym nátlakom a malo by sa konštruktívne sústrediť na pomoc Čiernej Hore a Belehradu nájsť vzájomne uspokojivé urovnanie," tvrdí ICG.
Kniha sa začala tlačiť pred čiernohorskými parlamentnými voľbami, v ktorých sa koalícii okolo prezidenta Mila Djukanoviča nepodarilo získať jasný mandát na vypísanie referenda o nezávislosti.
Djukanovič aj po vyhlásení výsledkov vyhlásil, že plánov na uskutočnenie plebiscitu sa nevzdal. Podľa Evansa by Západ nemal Podgorici stáť v ceste.
ICG vyzvala Západ na kritickejší postoj voči novému vedeniu v Belehrade, hlavne v otázke ľudských práv a spolupráce s tribunálom OSN pre vojnové zločiny.
Podľa niektorých komentátorov Európska únia a iné krajiny po páde režimu juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča z októbra minulého roku zaujali výrazne prosrbské postoje.
ICG tiež vyzýva na prísnu politiku voči extrémnym nacionalistom v Bosne, ktorá by zabránila ďalšiemu rozdeleniu krajiny zloženej zo Srbskej republiky (RS) a moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH).
V prípade Macedónska ICG vyjadrila podporu politike Západu, ktorý trvá na zachovaní územnej integrity tejto krajiny, zároveň ale vyzýva na reformy zamerané na zlepšenie postavenia tamojšej albánskej menšiny na politickej scéne.
Marti Ahtisaari, predseda ICG a bývalý fínsky prezident, vyhlásil, že medzinárodné spoločenstvo bude musieť zostať ešte mnoho rokov hlboko zainteresované do záležitostí Balkánu. "Nasadenie medzinárodného spoločenstva (na Balkáne) by nemalo byť menšie, ako nasadenie USA v západnej Európe po skončení druhej svetovej vojny," povedal Ahtisaari, ktorý počas kosovskej krízy na jar roku 1999 pôsobil ako vyjednávač EÚ a výrazne prispel k ukončeniu náletov NATO proti JZR.
