Pri príležitosti štátneho sviatku Rakúska, 53. výročia prijatia zákona o trvalej neutralite krajiny, najvyšší predstaviteľ alpskej republiky vyzval vo svojom vystúpení účastníkov v súčasnosti prebiehajúcich koaličných rokovaní, aby zaujali jasné postoje k armáde i obrane republiky.
"Štátny sviatok sa koná vždy v určitom prostredí. Tento rok sa politika zaoberá na jednej strane vývojom v hospodárstve a na finančných trhoch, na strane druhej je v znamení vytvorenia novej vlády," konštatoval Fischer, ktorý dnes prehovorí ešte prostredníctvom televízie k občanom krajiny.
"Napriek istým zmenám v uplynulých desaťročiach zostáva fakt, že sa Rakúsko hlási k demokratickej a pluralitnej spoločnosti, má záväzky v oblasti zachovania mieru a odmieta akékoľvek formy násilia a teroru, nemenný," podčiarkol prezident.
Minister obrany Norbert Darabos zdôraznil vo svojom príhovore význam neutrality krajiny a s vďakou sa vyjadril aj o zásluhách nedávno zosnulého exprimátora Viedne Helmuta Zilka, ktorého pamiatku si prítomní uctili minútou ticha.
Odstupujúci kancelár Alfred Gusenbauer na mimoriadnom zasadaní vlády v deň štátneho sviatku podčiarkol výhody Európskej únie a dodal, že Rakúsku nemožno vyčítať nekritický postoj voči nej, avšak rakúska cesta v EÚ sa, ako povedal, osvedčila.
"Všetky krajiny, ktoré nezaviedli euro, sa ocitli v dôsledku finančnej krízy v ťažkej situácii," podčiarkol a dodal, že ani si nechce predstaviť, kde by sa nachádzala krajina bez zavedenia spoločnej európskej meny.
Podľa sociálnodemokratického kancelára sa treba poučiť z chybných odpovedí na krízu v roku 1929, aj keď musí byť súčasne jasné, že svet zajtrajška nebude svetom včerajška.
Alfred Gusenbauer sa prihlásil k neutralite krajiny i sociálnemu trhovému hospodárstvu a v súvislosti s pretrvávajúcimi obavami krajanov z recesie sa usiloval o povzbudivé slová, podotýka tlačová agentúra APA.
K štátnemu sviatku sa vyjadrili dnes tiež dezignovaný líder ľudovcov Josef Pröll, ako aj vedúci predstavitelia ďalších rakúskych parlamentných strán.
Rakúsky parlament 26. októbra 1955 schválil spolkový zákon o trvalej neutralite Rakúska. O desať rokov neskôr vyhlásili tento deň za štátny sviatok Rakúskej republiky.
Po tom, čo fašistické Nemecko v roku 1938 anektovalo Rakúsko a včlenilo ho do Veľkonemeckej ríše ako "Východnú marku", došlo o päť rokov neskôr v roku 1943 v moskovskej deklarácii troch veľmocí (ZSSR, USA a Veľkej Británie) k vyhláseniu tohto pričlenenia - Anschlussu - za neplatné.
Dočasná vláda Karola Rennera vyhlásila síce nezávislosť Rakúska 27. apríla 1945, avšak v úplnom rozsahu nadobudla republika pod Alpami suverenitu až 27. júla 1955.
Po roku 1945 prevzala totiž najvyššiu moc v krajine Spojenecká komisia pre Rakúsko, ktorá pôsobila až do roku 1955. Po náročných rokovaniach s predstaviteľmi víťazných mocností došlo 15. mája 1955 vo Viedni k podpísaniu Štátnej zmluvy o obnove nezávislého demokratického Rakúska ministrami zahraničných vecí ZSSR, USA, Veľkej Británie, Francúzska a Rakúska.
Predpokladom uzavretia tohto dokumentu bol záväzok Rakúska zachovať neutralitu a nevstúpiť do žiadneho vojenského bloku, na ktorom trvali predovšetkým Sovieti.
