WASHINGTON. Do volieb prezidenta Spojených štátov zostávajú necelé tri týždne a republikánskeho kandidáta Johna McCaina čakajú náročné dni. Pokiaľ historicky najdlhšia volebná kampaň bola donedávna vyrovnaná, prípadne iba relatívne zvýhodňovala demokratického kandidáta Baracka Obamu, po prvých dopadoch finančnej krízy na amerických voličov a troch prezidentských debatách Obamova podpora začala rásť a priaznivcov McCaina začalo ubúdať.
Americký volebný systém pre svoju zložitosť prakticky neumožňuje predpovedať volebný výsledok nadchádzajúcich volieb, čo núti kandidátov viesť intenzívnu volebnú kampaň do poslednej chvíle, ba dokonca aj počas samotných volieb. Hoci vývoj v prieskumoch verejnej mienky je naklonený Obamovi, konečný výsledok volieb môžu ovplyvniť dva dôležité faktory: volebná disciplína doposiaľ menej známych skupín voličov a vývoj burzových indexov, ktoré nepriamo odzrkadľujú hodnotu úspor Američanov.
Obama má pred McCainom náskok v oboch najdôležitejších ukazovateľoch: vo všeobecnej popularite na úrovni celých USA vedie Obama podľa Agentúry Gallup aktuálne o 6 percent; podľa popularity na úrovni jednotlivých amerických štátov má dnes Obama dosť hlasov na víťazstvo vo voľbách. Rozhodujúcim číslom je 270 to je väčšina hlasov Zboru voliteľov, potrebná na víťazstvo vo voľbách.
Američania volia prezidenta väčšinovým systémom na úrovni štátov. Každý americký štát je zastúpený v Zbore voliteľov proporčne podľa počtu obyvateľov. Keby sa voľby konali dnes, Obama by získal podľa prognóz spravodajskej stanice CNN 277 hlasov, McCain 174 a 87 hlasov nemožno dnes rozdeliť, pretože výsledky prieskumov sú príliš tesné na to, aby bol určený víťaz. McCain by však podľa aktuálnych údajov musel vyhrať v každom zo šiestich nerozhodnutých štátov a navyše by musel získať väčšinu aj v niektorom zo štátov, ktoré dnes uprednostňujú Obamu.
Za McCainovou stratou popularity je potrebné vidieť v prvom rade nespokojnosť verejnosti so súčasnou vládou. Aj keď sa senátor snaží od prezidenta Georgea W. Busha dištancovať, Obamov volebný štáb pri každej príležitosti voličom pripomína, že McCain hlasoval až v 90 percentách prípadov v súlade s Bushovými návrhmi. Jeho obľúbenosť je pritom momentálne na historicky nízkej úrovni a podobne trpí aj značka Republikánskej strany, ktorú McCain zastupuje. K tomu sa v posledných týždňoch pridružili obvinenia zo zodpovednosti za finančnú krízu a vážne obavy z hlbokej recesie. To všetko hrá zatiaľ v neprospech Johna McCaina.
Práve ekonomika je v súčasnosti najdôležitejšou témou pre rozhodovanie voličov. Obama veľmi disciplinovane už niekoľko týždňov opakuje princípy svojej populistickej daňovej reformy, zvýhodňujúcej strednú triedu. Voliči v Obamovi podľa prieskumov vidia lepšieho lídra pre ekonomiku. Johna McCaina mimoriadne poznačil nevinný výrok, že základy americkej ekonomiky sú zdravé, a to iba pár hodín pred tým, než sa index Dow Jones prepadol na historicky najnižšie hodnoty. Obamov štáb tento moment využil pre účinný politický spot a prakticky vmanipuloval ekonomickú argumentáciu McCaina do reakčného režimu. McCain prišiel s plánom na oddialenie vyvlastňovania domov neplatičov, ale jeho zásadným ekonomickým posolstvom zostáva upozornenie, že Obama chce na rozdiel od neho zvýšiť dane. V dôsledku pádu veľkých bánk a zverejnenia informácií o astronomických príjmoch bankárov a manažérov z Wall Street je však americká verejnosť nahnevaná. Veľkej časti z nej dokonca imponuje myšlienka výraznejšie daňovo zaťažiť bohatých spoluobčanov.
Obama stanovil hranicu bohatých vo svojom pláne na úroveň ročných príjmov vo výške 250.000 dolárov. Medián ročných príjmov amerických domácností pritom dosiahol v roku 2007 podľa Federálneho štatistického úradu 50.740 dolárov, takže nájsť voličov pod hranicou bohatstva nie je pre Obamu veľmi ťažké.
Deregulácia a podpora podnikateľského sektora boli vždy silnými stránkami programov konzervatívnych kandidátov Republikánskej strany. Republikáni však tieto idey v minulosti ponúkali voličom popri silných programoch národnej bezpečnosti a obhajobe konzervatívnych morálnych hodnôt. Tieto dva aspekty tradičnej republikánskej politiky sa momentálne z predvolebného diskurzu vytrácajú. Negatívne útoky McCaina na Obamovo údajné prepojenie s domácimi teroristami alebo na jeho podporu sexuálneho vzdelávania detí v škôlkach vôbec nerezonujú v radoch umiernenejších nezávislých voličov, bez ktorých McCain nemôže voľby vyhrať.
Rozhodnutie nezávislých voličov a disciplína nových volebných skupín budú v prezidentských voľbách rozhodujúce. Obama počas kampane mobilizoval mladú generáciu a hovorí sa, že študenti vysokých škôl v nerozhodnutých štátoch by mohli byť jeho divokou kartou k prekvapivému výsledku volieb. Nejasné však zostáva, či a v akom počte napokon prídu k volebným urnám. Podobne nie je jasné, koľkí z afroamerických voličov prídu Obamu podporiť v rozhodujúci deň. Stále častejšie sa v médiách objavuje aj hypotéza, podľa ktorej môže byť Obamova podpora nakoniec o 5-7 percent nižšia, a to kvôli tzv. Bradleyho efektu. Ide o skryté pomenovanie zmeny volebného rozhodnutia v poslednej chvíli kvôli farbe pleti kandidáta.
John McCain už dvakrát počas primárnych volieb prekonal krízové obdobia, kedy jeho kandidatúre hrozil krach. Preto jeho priaznivci aj napriek náskoku demokratického rivala veria v McCainovo víťazstvo. On sám priznáva, že pozícia momentálne prehrávajúceho mu vyhovuje, pretože mu umožňuje bojovať. V roku 1980 sa Ronaldovi Reaganovi podarilo zvrátiť veľmi podobný náskok Jimmyho Cartera v posledných dvoch týždňoch kampane, samotní konzervatívni komentátori však upozorňujú, že McCain nie je Reagan, a že ho ešte čaká náročný boj.
(spolupracovníčka TASR Mária Ondruchová) sla
