VATIKÁN. Fanatický španielsky duchovný Juan Fernández Krohn zaútočil v roku 1982 v portugalskom pútnickom mieste Fatima na pápeža Jána Pavla II., kam zavítal vtedy, aby sa poďakoval za fakt, že prežil atentát Mehmeta Aliho Agcu o rok predtým.
Poľský kardinál Stanislaw Dziwisz, ktorý bol po desaťročia najbližším spolupracovníkom kardinála Karola Wojtylu a neskôr pápeža Jána Pavla II., teraz v dokumentárnom filme, ktorý uvedú v premiére vo štvrtok vo Vatikáne, poskytol k tomuto útoku detailnejšie informácie. Snímku nakrútili opierajúc sa o vlani vydané knižné memoáre niekdajšieho pápežovho osobného tajomníka.
Podľa Dziwisza útočník spôsobil pápežovi rezné poranenie. Navonok to vraj vyšlo až po návrate do hotela, keď si Dziwisz všimol krvavé stopy po útoku. Zranenie vtedy utajili pred verejnosťou a návšteva hlavy katolíckej cirkvi pokračovala.
Od voľby Karola Józefa Wojtylu za prvého slovanského pápeža v histórii uplynie 16. októbra 30 rokov.
Rodák z mestečka Wadowice pri Krakove sa funkcie ujal 22. októbra 1978 a prijal meno Ján Pavol II.
Pontifikát Jána Pavla II. bol po prvom pápežovi, apoštolovi Petrovi (vo funkcii podľa neoficiálnych údajov v rokoch 33-67) a pápežovi Piovi IX. (1846-1878) tretím najdlhším v histórii. Jána Pavla II. preslávili vo svete predovšetkým jeho apoštolské cesty, vďaka ktorým si vyslúžil prezývku "lietajúci pápež". Prvú zo 104 zahraničných ciest absolvoval hneď tretí mesiac po svojom zvolení.
Stúpenec tradičnej náuky rímskokatolíckej cirkvi odmietal zrušenie celibátu, antikoncepciu, homosexualitu a umelé prerušenie tehotenstva. V roku 1993 rehabilitoval astronóma Galilea Galileiho, roku 1994 Mikuláša Kopernika a neskôr aj evolučnú teóriu Charlesa Darwina. O odpustenie hriechov cirkvi z minulosti, vrátane neprávostí páchaných na Židoch, kacíroch, domorodých obyvateľoch a ženách požiadal Ján Pavol II. počas slávnostnej omše v Bazilike sv. Petra v Ríme 12. marca 2000. Toto historické priznanie sa k hriechom cirkvi a vyjadrenie ľútosti bolo jedným z jeho najvýznamnejších skutkov.
Najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi sa počas celého pôsobenia vo Vatikáne usiloval aj o dosiahnutie mieru vo svete. Jedným z jeho želaní bolo uhasenie početných ohnísk nenávisti a násilia. V talianskom meste Assisi zorganizoval 24. januára 2002 Deň modlitieb za svetový mier, na ktorom sa zúčastnilo mnoho predstaviteľov rozličných cirkví. Dňa 7. apríla 2002 sa konal Deň za svetový mier i vo Svätej zemi. Slová, ktorými hlava cirkvi 23. februára 2003 zdôraznila, že vojenský konflikt v Iraku môže viesť k destabilizácii v oblasti, boli iba prirodzenou reakciou na pápežovo presvedčenie, že vojna nemôže byť prostriedkom na riešenie konfliktov.
Aj napriek vysokému veku a Parkinsonovej chorobe sa hlava rímskokatolíckej cirkvi nevzdávala a aktívne reagovala na aktuálne politické dianie vo svete. Ján Pavol II. vyzval 3. augusta 2003 katolíkov, aby sa snažili zastaviť sekularizáciu Európy, pretože tu má hlbšie ako inde na svete zapustené korene tradícia kresťanstva. Kresťanstvo a jeho jednota boli stále jeho prioritami. Dôkazom toto sa stala aj jeho cesta do anglického Canterbury.
Americký časopis Time ho roku 1994 vyhlásil za muža roka a prestížny bruselský týždenník European Voice ho nominoval na cenu Európan roka 2002 za kampaň v prospech rozšírenia Európskej únie v Poľsku a presadzovanie kresťanských hodnôt.
Ján Pavol II. celkove tri razy navštívil Slovensko a to 22. 4. 1990 ešte v rámci Česko-Slovenska, kedy odslúžil omšu na letisku vo Vajnoroch, v dňoch 30. júna - 3. júla 1995 keď popri Bratislave zavítal na letisko v Janíkovciach pri Nitre, ďalej do Šaštína, Košíc a na Mariánsku horu pri Levoči a napokon v dňoch 11.-14. septembra 2003, keď jeho kroky smerovali z Bratislavy aj do Trnavy, Banskej Bystrice či Rožňavy. Na omši v Petržalke pred Kostolom svätej rodiny blahorečil vtedy gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopku a rádovú sestru Zdenku Schelingovú.
Za 26 rokov svojho pontifikátu Ján Pavol II. blahorečil celkove 1345 a svätorečil 483 osobností.
