PRAHA. Obavy z možnej hospodárskej recesie v Česku v dôsledku svetovej ekonomickej krízy motivovali české ministerstvo kultúry k prehodnoteniu doteraz veľkorysého postoja štátu k otázke cirkevných reštitúcií.
Vnímame finančnú krízu a aj v tomto kontexte sme pripravení na isté korekcie nášho návrhu, citoval server novinky.cz Jana Růžičku, asistenta ministra kultúry Václava Jehličku (KDU-ČSL).
Až doteraz platilo, že štát chcel 17 v ČR registrovaným cirkvám vrátiť tretinu z doposiaľ nevydaného majetku, napríklad budovy, polia a lesy. Zvyšné dve tretiny, vyčíslené ministerstvami kultúry a financií na 83 miliárd Kč, sa mali splácať po dobu budúcich 60 rokov. Aj s úrokmi by sa splátky vyšplhali na celkových 270 miliárd Kč. O aké škrty tohoto plánu by malo ísť - to rezort kultúry zatiaľ nespresnil.
Ministerstvo kultúry však v jeho snahe podporil už aj minister poľnohospodárstva Petr Gandalovič (ODS), ktorý je členom poslaneckej komisie, ktorá má zákon o odškodnení cirkví preskúmať a upraviť tak, aby bol v Poslaneckej snemovni priechodný.
Z hľadiska politickej priechodnosti by určite pomohlo, keby cirkev vo svojich nárokoch poľavila, konštatoval Gandalovič. Schvaľovanie cirkevného reštitučného zákona sa v českej Poslaneckej snemovni zablokovalo v júni, keď väčšina poslancov - aj s prispením skupinky poslancov ODS - odhlasovala vyradenie bodu z programu schôdze. Koaličný návrh, v ktorom ide o stovky miliárd korún, stroskotal na postoji troch poslancov ODS okolo Vlastimila Tlustého.
Práve exminister financií Tlustý, označovaný vedením strany za rebela, vyradenie bodu navrhol a opozícia to ochotne podporila. Situácia je nepríjemná najmä pre premiéra a šéfa ODS Mirka Topolánka, ktorý schválenie zákon o cirkevných reštitúciách sľúbil koaličnej KDU-ČSL. V kuloároch českej politiky sú cirkevné reštitúcie niekedy označované za protislužbu kresťanským demokratom, časť ktorých dala pri prezidentskej voľbe hlasy Václavovi Klausovi a prispela tak k jeho znovuzvoleniu.
Poslanci ODS Vlastimil Tlustý, Juraj Raninec a Jan Schwippel zákon o cirkevných reštitúciách neodmietajú ako taký, ale požadujú upresnenie výpočtu reštituovanej sumy a úpravu zákona tak, aby sa podobal reštitučným zákonom, ktorými boli po páde minulého režimu na začiatku 90. rokov minulého storočia odškodnení fyzické osoby a poľnohospodári. Podľa Tlustého by tomu zodpovedalo odškodnenie vo výške maximálne 20 miliárd, namiesto 83 miliárd Kč.
