Povedal to v pondelok skupine slovenských novinárov v Sarajeve veľvyslanec SR v BaH Miroslav Mojžita v súvislosti s prezentáciou projektov Slovak Aid.
Veľvyslanectvo je priamo zodpovedné za implementáciu mikrograntov, ktorých finančný strop je vo výške 5000 eur (152.815 Sk) pre jeden projekt.
Mojžita zdôraznil, že hoci ide rozsahom o malú rozvojovú pomoc, starostlivo sa zvažuje, aby bola adresná a mala význam.
V štvormiliónovej krajine zdecimovanej vojnou je kľúčové pomôcť jednému miliónu obyvateľov, aby sa vrátili do svojich miest či obcí spred vojny.
"Snažíme sa pomôcť v malých prostrediach, tie sú mimo veľkých miest.... Realizujeme sa v hlavných problémoch Bosny, ktorými sú návrat obyvateľov, zlepšenie spolužitia troch etník, sociálnej situácie Rómov alebo špecifickej skupiny vojnových sirôt," konštatoval Mojžita.
Zatiaľ sa podarilo dokončiť približne 20 mikrograntových projektov, čo je zároveň pilotný projekt, ktorý sa v rámci oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci bude skúšať aj v iných krajinách sveta.
"Tie veci sú často veľmi jednoduché. Príkladom, je keď sa niekoľkým rodinám podarí vrátiť do svojich pôvodných obydlí, majú kde bývať, majú pôdu, ale chýba im poľnohospodárska technika, aby ich pôda uživila. Kúpi sa traktor, ten obhospodaruje niekoľko rodín v rámci menšej dediny, čo pre nich znamená v podstate život," vysvetlil slovenský diplomat.
Jedným z väčších a úspešných projektov sa stala rekonštrukcia budovy základnej školy Svätého Sávu vo štvrti Východné Nové Sarajevo, ktorú navštevujú srbské deti zo širokej spádovej oblasti a zo sociálne slabých pomerov. Škola v období vojny slúžila ako nemocnica. Z bezpečnostných dôvodov bolo potrebné celú budovu rekonštruovať.
Počas monitorovacej misie novinárov bolo doslova cítiť vďačnosť Slovensku, ktoré sprevádzali emotívne vyjadrenia predstaviteľov školy a miestnej samosprávy.
"Keď sa škola opravovala, bol som v Čiernej Hore a keď som sa vrátil, bolo to úžasné - všetko vynovené, aj nové záchody a hlavne počítače, na ktorých sa učíme Windows," povedal siedmak Ognjen.
Situácia v Sarajeve je pre Bosnu signifikantná, keďže sa v tomto bývalom stredisku kultúry celej bývalej Juhoslávie koncentrujú problémy charakteristické pre celý štát.
"Skepsa, ktorá v tomto meste je, vyplýva z toho, že sa zmenila štruktúra obyvateľov. Žijú tu ľudia, ktorí tu predtým nežili. Zo Sarajeva odišlo mnoho Srbov a Chorvátov a stalo sa mestom s veľkou prevahou Bosniakov. Pre Bosnu je dôležité, aby sa Sarajevo stalo multietnickým priestorom, čo by malo pozitívny vplyv na celý štát," podotkol Miroslav Mojžita.
V tejto súvislosti slovenský diplomat a odborník na Balkán pre TASR uviedol, že optimisticky vníma vývoj po komunálnych voľbách sprevádzaných nacionalistickou kampaňou.
"Zvonku to vyzerá dosť dramaticky, avšak nie je to až také dramatické, ako sa zdá... Komunálne voľby prečistili politickú scénu, máme troch jasných víťazov v rámci nacionálnych segmentov, čiže z pohľadu medzinárodného spoločenstva sa uľahčí práca aj pre vysokého predstaviteľa (Miroslava Lajčáka), ktorý môže svoje požiadavky na konsolidáciu (štátu) adresovať trom lídrom významných politických strán," dodal Mojžita.
(osobitný spravodajca TASR Igor Cvečka) hy
