Kedysi zaprášené, upadajúce provinčné mestečko, dnes niekoľkomiliónová dynamická metropola. Včera uplynulo 85 rokov, odkedy je hlavným mestom Turecka Ankara.
Medzi tureckými mestami, čo sa týka popularity aj histórie, Istanbul nemá konkurenciu. Bývalý Carihrad či Konštantinopol má za sebou bohatú tradíciu ako centrum troch impérií. Sídlom vlády moderného Turecka sa však z viacerých dôvodov nestal.
Výber Ankary symbolizoval dramatický zlom v smerovaní mladej krajiny. Premiestnením administratívy urobil Mustafa Kemal Atatürk hrubú čiaru za rozpadajúcou sa Osmanskou ríšou riadenou z Bosporu. Impérium bolo už dlhšie známe ako „chorý muž Európy“.
Dobiehanie civilizácie
„Civilizovaný svet je ďaleko pred nami. Musíme ho dobehnúť,“ vysvetľoval Atatürk svoje radikálne rozhodnutie nasmerovať krajinu na západ, paradoxne aj posunutím hlavného mesta na východ.
Ďalším dôvodom bola strategická poloha Ankary. Leží v strede anatolskej časti Turecka, a teda je odvšadiaľ približne rovnako vzdialená. Istanbul okupovali po prvej svetovej vojne nepriateľské vojská. Upadajúce, bezvýznamné mestečko v suchozemí bolo od nich dostatočne ďaleko. Ponúkalo neutrálnu pôdu na rozvoj tajných politických aktivít.
Od roku 1920 riadil odtiaľ Atatürk odboj, ktorý sa okolo neho sformoval a ktorý o tri roky dotiahol vojnu za nezávislosť do víťazného konca. Nasledovalo slávnostné vyhlásenie republiky v Ankare, kde už dlhšie sídlila provizórna vláda. Istanbul bol nasiaknutý islamským vplyvom a tradíciami, ktoré Atatürk ako nekompromisný sekularista odmietal.
Revolučné zmeny
Ako súčasť modernizácie bývalej Osmanskej ríše zaviedol Atatürk latinku, zrušil kalifát, zakázal islamskú pokrývku hlavy – fez, ulicami sa začali prechádzať ľudia oblečení podľa najnovšej európskej módy a povinná školská dochádzka priniesla gramotnosť aj do najodľahlejších dedín. Ženy dostali právo voliť a napríklad nedeľa sa namiesto piatka stala dňom odpočinku.
Naštartoval i mnoho iných revolučných zmien, ktoré by sa neuskutočnili, keby ako prvý prezident nevládol tvrdou diktatúrou jednej strany.
Ruka v ruke s kemalistickou revolúciou začala nadobúdať zašlú slávu a rozmach aj zabudnutá Ankara. Kedysi dôležité komerčné centrum vzniklo na križovatke obchodných ciest pred tritisíc rokmi.
Najväčší rozmach zažilo, keď v ňom za rímskej vlády mali letné sídlo cisári. Kedysi známe pod menom Angora bolo preslávené výrobou mohéru a vlny z angorských kôz. V 15. storočí padlo do rúk seldžuckým Turkom a odvtedy len upadalo.
Nepriaznivý osud zvrátil Atatürk.
Keď Ankaru urobil hlavným mestom, mala len niekoľko desiatok tisíc obyvateľov. Dnes sa v nej tlačí približne toľko ľudí, ako na celom Slovensku a naďalej sa rozvíja. Presne tak si ju Mustafa Kemal predstavoval – moderné veľkomesto s parkami.
Jazykové školy a prítomnosť študentov z celého sveta jej dodávajú medzinárodnú príchuť. Ako sídlo veľvyslanectiev a vládnych aparátov stelesňuje byrokratické centrum krajiny.
Oslavy menia mesto
Jeseň v Ankare býva divoká. Dôvodov na hromadné výjazdy do úzkych uličiek majú Turci hneď niekoľko: niekdajšie októbrové vyhlásenie republiky či výročie úmrtia jej zakladateľa – Atatürka, ktorý tam má gigantickú hrobku.
Pokojné veľkomesto sa na pár dní mení na nepoznanie. Námestia plné opadaného lístia a študentov so štátnymi vlajkami. Tlačenice ľudí. Nad tým všetkým drieme na kopci vo svojom mauzóleu prvý prezident.
Ankara je však i napriek svojej dôležitej funkcii aj po 85 rokoch zatienená veľkolepým a čarovným Istanbulom, v ktorom žije pätina sedemdesiatmiliónového národa.
Nie náhodou sa viaceré turistické bedekre, trochu ironicky, zhodujú v tom, že najkrajšia na hlavnom meste je cesta späť do Istanbulu. Práve on je ozajstným srdcom Turecka, centrom biznisu, turizmu a intelektuálneho života.
Vždy ním aj bol. Ankara sa stala hlavným mestom umelo, a práve preto dýcha odkazom Atatürka ešte viac než ktorékoľvek iné miesto v krajine.
Kult prvého prezidenta má v nej dokonca svoju Mekku – impozantnú hrobku Anitkabir. Práve tam smerujú povinne prvé kroky všetkých dôležitých medzinárodných návštev.
Davy si tam každoročne prichádzajú pripomínať to, čo z chorej Osmanskej ríše Atatürk vytesal.
Jeseň preto býva plná kvetov, ktoré zaplavujú miesto odpočinku národného hrdinu. Podčiarkujú to, že Ankara je Atatürkova.
Autor: Lenka Peťková
