RÍM, PARÍŽ. Združenie talianskych obetí teroru pripravuje na víkend protestnú demonštráciu pred sídlom francúzskeho prezidenta v Paríži proti rozhodnutiu francúzskej strany nevydať do Talianska bývalú členku Červených brigád Marinu Petrellovú (54).
Niekdajšiu príslušníčku tejto teroristickej organizácie, ktorú už pred 16 rokmi odsúdili v neprítomnosti za pomoc pri hrdelnom zločine na doživotný trest väzenia, nevydajú do Talianska pre jej zlý zdravotný stav.
Súdna inštancia nariadila v auguste Petrellovej prepustenie na slobodu. Dôvodom boli jej ťažké depresie, v dôsledku ktorých sa niekdajšia teroristka nachádza v starostlivosti zdravotníkov v nemocnici.
Súčasne s rozhodnutím, v ktorého nedeľňajšom zdôvodnení sa uvádza ohrozenie pacientkinho života, kancelária francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho ubezpečila, že to neznamená poľavenie Francúzska v boji proti medzinárodnému terorizmu.
"Neakceptujeme toto rozhodnutie a pôjdeme pred Elyzejský palác, aby sme dali najavo naše rozhodné odmietnutie," uviedol pre dnešné vydanie v Turíne vydávaného periodika La Stampa šéf Združenia talianskych obetí teroru Bruno Berardi.
Podľa jeho slov by demonštrantov mal do francúzskej metropoly prepraviť mimoriadny vlak.
Rozhodnutie Francúzska podrobili medzičasom kritike aj talianske policajné odbory, ktoré ho označili za "neprijateľné" o to viac, že ide o teroristku odsúdenú za vraždu policajta.
Poslankyňa vládnej strany premiéra Silvia Berlusconiho Isabella Bertoliniová pre denník La Repubblica hovorila o tom, že "uplatnenie humanitárnej klauzuly v prípade teroristky, ktorú odsúdili za vraždu, únos a krádež, sa podobá zlému vtipu".
Marina Petrellová vďačí za nevydanie Taliansku údajne prvej dáme krajiny galského kohúta Carle Bruniovej-Sarkozyovej a jej sestre, herečke a režisérke Valerie Bruniovej-Tedeschiovej, ktorá to naznačila v dnešnom rozhovore pre francúzsku rozhlasovú stanicu Europe 1. Podľa vlastných slov sa domnievala, že by bolo strašné, ak by Petrellová musela zomrieť, tento názor tlmočila svojej sestre a tá zasa manželovi, francúzskemu prezidentovi. Bolo to však v podstate jeho rozhodnutie z humanitárnych príčin zabrániť, aby ktosi zomrel, dodala.
