SARAJEVO. Nesmieme pripustiť, aby vývoj v Bosne a Hercegovine po dramatických komunálnych voľbách išiel samospádom. Je nevyhnutné, aby sa krajina vrátila k európskej perspektíve, pričom je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo, ktoré je súčasťou politického systému BaH, aktívnejšie plnilo svoje úlohy a záväzky. Povedal to v sobotu vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva Miroslav Lajčák na stretnutí so slovenskými novinármi v Sarajeve.
Minulotýždňové voľby do miestnych samospráv v krajine, kde popri sebe žijú tri etniká - Bosniaci (Moslimovia), Srbi a Chorváti - a dve štátotvorné entity, sprevádzala štvavá kampaň nacionalistov orientovaná na riešenie nadlokálnych problémov.
"V BaH tradične a hlavne pred voľbami dominuje nacionalistická a etnická agenda, dominuje vytváranie atmosféry strachu a potom prezentovanie politických kandidátov, ako tých, ktorí sú ochrancovia záujmov svojho národa. Ľudia sa síce necítia ohrození, ale na túto vytvorenú atmosféru ohrozenia reagujú," vysvetlil slovenský diplomat.
Víťazom komunálnych volieb sa stal Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) premiéra Republiky Srbskej Milorada Dodika so ziskom väčšiny v 48 obecných radách. Diplomati opakovane varovali pred jeho separatistickými tendenciami v krajine stále poznamenanej vojnou, ktorá by mohla znamenať najväčšiu hrozbu pre stabilitu na Balkáne.
Dodik v piatok vyhlásil, že ak by ho Lajčák odvolal z postu premiéra, má pripravený scenár ako priviesť bosnianskorsbskú republiku k nezávislosti.
"Prišiel by som do práce, vyvolal záujem médií ...Zvolal by som vládu, rokoval a vyhlásil by som vysokého predstaviteľa za nežiaducu a neprijateľnú osobu. Potom by som vytvoril mimovládnu organizáciu, ktorej by som predsedal a priviedol Republiku Srbskú k nezávislosti," načrtol Dodik svoju víziu vo vysielaní televíznej stanice Radio-Televizija Srpska.
Lajčák, ktorý je zároveň aj zvláštnym vyslancom EÚ, zdôraznil, že sa "musí prestať klamanie ľudí, keď im politici hovoria, že zrušia Republiku Srbskú a z druhej strany politici v tejto entite BaH sa pohrávajú s myšlienkou odtrhnutia Republiky Srbskej od Bosny a Hercegoviny. Jedno i druhé je nemožné. Je to aj politicky neprijateľné, aj technicky neuskutočniteľné. Je to hlboko nemorálne a medzinárodné spoločenstvo to nikdy nedovolí."
Na otázku TASR, či za situáciu v krajine nesie zodpovednosť aj OSN a EÚ, ktoré sa v poslednej dobe upriamili na riešenie vývoja v Kosove, Lajčák odpovedal: "Vývoj od začiatku roka 2006 do polovice roku 2008 bol poznamenaný tým, že pozornosť medzinárodného spoločenstva vo vzťahu k západnému Balkánu bola prioritne orientovaná na Kosovo a následne na Srbsko. Od leta tohto roka však môžem konštatovať, že sa podarilo uvedomiť si, že naša agenda na západnom Balkáne ešte nie je skončená a BaH je vnímaná ako otázka číslo jedna na Balkáne."
Ako ďalej diplomat zdôraznil "Bosna je krajina s perspektívou v EÚ, podpísala Stabilizačnú a asociačnú dohodu a z toho vyplýva osobitná zodpovednosť EÚ."
"Momentálne som spokojný mierou diskusií a pozornosti, ktorá sa Bosne venuje a myslím si, že by sme to mali veľmi skoro pocítiť v živote tu v Bosne a Hercegovine," dodal Lajčák.
