ŠTOKHOLM. Bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari získal Nobelovu cenu za mier.
Cenu dostal za svoju dlhoročnú kariéru mierového vyjednávača. V roku 2005 dosiahol mierové rokovania medzi Indonéziou a rebelmi z provincie Aceh. K podpísaniu mierovej dohody došlo po 30 rokoch ozbrojených konfliktov.
"Nórsky Nobelov výbor sa rozhodol oceniť Nobelovou cenou za mier 2008 Marttiho Ahtisaariho pre jeho významné úsilie s cieľom vyriešiť medzinárodné konflikty na niekoľkých kontinentoch, ktoré trvali viac ako tri desaťročia," uvádza sa vo vyhlásení päťčlenného výboru, ktorý vyslovil uznanie Ahtisaariho práci v Afrike, Európe, Ázii a na Blízkom východe. Výbor spomenul aj jeho pôsobenie v súvislosti s konfliktami od Namíbie a Acehu až po Kosovo a Irak.
Najviac si cení prácu v Namíbii
Tohtoročný laureát Nobelovej ceny za mier uviedol, že najväčší prínos jeho práce bol podľa neho v Namíbii. "Samozrejme som veľmi potešený rozhodnutím a som aj veľmi vďačný," povedal Ahtisaari pre nórsky rozhlas.
Na otázku, čo pokladá za svoj najväčší úspech, odpovedal: "Prirodzene, Namíbia bola absolútne najdôležitejšia, keďže to trvalo taký dlhý čas k dosiahnutiu jej nezávislosti." V Namíbii pôsobil 13 rokov.
Tipy na nositeľa ceny za mier nevyšli. Medzi favoritmi boli dvaja čínski disidenti, obaja sú teraz vo väzení. Ešte dnes čínska vláda tesne pred vyhlásením ceny vyhlásila, že jeden z disidentov - aktivista Chu Ťia - je zločinec.
Medzi ďalšími potenciálnymi víťazmi sa spomínala napríklad ruská hovorkyňa obetí čečenskej vojny Lýdia Jusupovová či vietnamský budhistický mních. Z organizácií patrili medzi favoritov Koalícia proti trieštivým bombám, ktorá sa snaží zakázať používanie týchto zbraní.
Miloševiča presvedčil
Ahtisaari v medzinárodnej politike vystupoval ako kľúčová postava pre Európsku úniu, keď v roku 1999 presvedčil vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, aby akceptoval podmienky NATO na ukončenie bombardovania krajiny v konflikte pre Kosovo. Práca v Kosove mu v roku 2000 priniesla nomináciu na Nobelovu cenu za mier, pričom v roku 2006 sa jeho meno tiež spomínalo v súvislosti so získaním tohto ocenenia po úspešnom konci rokovaní z Atjehu.
Do marca minulého roka sprostredkoval Ahtisaari srbsko-albánske rokovania o Kosove ako vyslanec EÚ. Navrhol plán, ktorý počítal s nezávislosťou pre juhosrbskú provinciu pod dohľadom EÚ, so širokou autonómiou pre kosovských Srbov. Belehrad i Rusko tento plán odmietli.
Fínsky diplomat bol v zahraničí známy predovšetkým v súvislosti so sprostredkovaním nezávislosti pre Namíbiu od juhoafrickej vlády, ktorú dosiahla v roku 1990. Ahtisaari tiež vyšetroval operácie OSN v Iraku po bombovom útoku z roku 2003, ktorý zničil hlavné sídlo organizácie v Bagdade. Zahynulo 22 ľudí vrátane osobitného vyslanca Sergia Vieira de Mella.
Fínsko priviedol do Európskej únie
Vo funkcii prezidenta Fínska bol od roku 1994 do roku 2000. Svoju vierohodnosť preukázal vstupom svojej krajiny do EÚ v roku 1995, ako aj vstupom do ekonomickej a menovej únie v roku 1999. Pôsobil aj ako nezávislý zbrojný inšpektor v Severnom Írsku (2000-2001) a v roku 2000 bol jedným z troch "múdrych mužov" určených rakúskou vládou na podporu ľudských práv a boj proti rasizmu.
Bol aj osobitným vyslancom OSN v súvislosti s humanitárnou krízou v Somálsku. V apríli 2002 stál na čele vyšetrovacieho tímu v dejisku trojtýždňového izraelského útoku na predjordánske mesto Dženín. Ahtisaari je ženatý a má jedného syna.
Cenu dostávajú aj ochrancovia životného prostredia
Mierová nobelovka sa udeľuje od roku 1901. Odovzdávanie tejto ceny vo svojom závete odkázal švédsky vynálezca Alfred Nobel, ktorý veril, že aj jeho vynález dynamitu pomôže, aby bolo vo svete viac mieru.
Ako napísal vo svojom závete, cena by mala ísť tej osobe, ktorá „urobí najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie či zníženie armád, či mierové konferencie". Podľa nórskeho mierového aktivistu Fredrika Heffermehla tieto kritériá nesplnilo 48 zo 118 laureátov ceny vrátane matky Terezy. V súčasnosti túto cenu dostávajú aj bojovníci za ľudské práva či ochranu životného prostredia.
