OSLO. Tohtoročnú Nobelovu cenu mieru udelia v piatok čínskemu alebo ruskému aktivistovi v snahe zdôrazniť situáciu v oblasti ľudských práv v Rusku a Číne. Predpokladá sa, že v oboch krajinách udelenie ceny vyvolá silnú reakciu, uviedli vo štvrtok experti. Čína už vyjadrila svoj nesúhlas s udelením Nobelovej ceny za mier čínskemu aktivistovi a vyzvala päťčlenný nórsky Nobelov výbor, aby "urobil správny výber".
Po skončení olympijských hier v Pekingu mnohí pozorovatelia predpokladajú, že výbor pripomenie čínskemu režimu, aby splnil svoj sľub po OH zlepšiť dodržiavanie ľudských práv v krajine. 19 rokov po tom, ako Nobelovu cenu za mier získal dalajláma, šéf Inštitútu pre výskum mieru v Oslo Stein Toennesson uviedol, že Chu Ťia, uväznený čínsky bojovník za občianske práva, ochranu životného prostredia a obetí AIDS, by mohol získať cenu za mier. Je to však len špekulácia, pretože 197 mien nominantov je prísne strážených pred verejnosťou. "Nobelov výbor už celé roky sledoval situáciu v Číne, no možno doteraz nenašiel vhodného kandidáta alebo nechcel spôsobiť nepokoje pred OH," povedal Toennesson pre agentúru AFP.
Hovorca čínskeho ministra zahraničia Čchin Kang medzičasom označil Chua za zločinca. Iní pozorovatelia tvrdia, že výbor sa bude snažiť poukázať na situáciu v Rusku a vybrať za laureáta Nobelovej ceny mieru obhajkyňu ľudských práv v Čečensku Lidija Jusupovovú alebo ruskú bojovníčku za práva utečencov Svetlanu Gannuškinovú. Niels Butenschoen, výskumník v nórskom Centre ľudských práv na univerzite v Oslo
však predpovedá, že cena nepôjde ani do Ruska, ani do Číny, keďže by to mohlo vyvolať opačný efekt v krajinách, kde už aj tak vládne nevôľa voči USA.
Jan Egeland, súčasný šéf Nórskeho inštitútu medzinárodných vzťahov, si mysli, že dozrel čas upriamiť pozornosť na "zabudnutú" Afriku. Jedným z kandidátov by mohol byť lekár Denis Mukwege, ktorý založil nemocnicu v meste Panzi v Demokratickej republike Kongo, ktorá sa stará o ženy, obete sexuálneho násilia. Ďalšou možnou kandidátkou by mohli byť aj nedávno oslobodená francúzsko-kolumbijská rukojemníčka Íngrid Betancourtová, líder zimbabwianskej opozície Morgan Tsvangirai pakistanský sudca Iftichár Muhammad Chaudhry, vietnamský disidentský budhistický mních Thich Quang Do, fínsky mierový sprostredkovateľ Martti Ahtisaari, aktivisti za ľudské práva a rockeri Bono a Bob Geldof či potravinové agentúry FAO a Svetový potravinový program.