Vypína sa nad americkou metropolou vo svojej majestátnosti ako spomienka na otca národa. So svojou výškou takmer 170 metrov je najvyššou stavbou v americkom hlavnom meste a dodnes najvyššou kamennou stavbou na svete. Kým Parížania nepostavili Eiffelovku, bol najvyššou stavbou vôbec. Zajtra uplynie presne 120 rokov, odkedy oficiálne sprístupnili Washingtonov pamätník verejnosti.
George Washington si zaslúžene vyslúžil prezývku otec národa. Velil armáde v boji za americkú nezávislosť od Británie a bol prvým americkým prezidentom.
Preto v roku 1832, kedy by Washington oslávil sté narodeniny, vznikla myšlienka postaviť mu monumentálny pamätník priamo v srdci jeho mesta. A tiež Spoločnosť pre Washingtonov národný pamätník, ktorej prvoradým cieľom bolo vyzbierať peniaze na jeho výstavbu.
Do roku 1835 mali na konte takmer 30-tisíc dolárov a vypísali súťaž na architektonické stvárnenie pamätníka. Ich predstava bola jasná: „Pamätník by mal byť ako ten, ktorého si má uctiť: vo svete jedinečný a mal by odrážať štedrosť, vďačnosť a vlastenectvo tých, ktorí mu ho postavia.“ Materiál použitý na výstavbu mal byť americký, pričom peniazmi, mramorom a žulou mal prispieť každý štát únie.
Pompézny projekt
O rok neskôr vyhral v súťaži o dizajn monumentu architekt Robert Mills, v jeho prospech hral fakt, že s výstavbou budov v hlavnom meste už mal skúsenosti. Jeho plány na Washingtonov pamätník sa však nakoniec úplne nezrealizovali. Jeho pôvodný obelisk bol o trinásť metrov vyšší a chcel ho obohnať kruhovou kolonádou, navrchu so sochou prvého prezidenta na vojnovom voze.
V kolonáde mali byť tiež sochy desiatok ďalších hrdinov vojny za nezávislosť. Nebol to lacný špás: malo to vyjsť na milión dolárov (dnes približne tridsaťnásobok tejto sumy). Spoločnosť nemala pritom na začiatok k dispozícii ani stotisíc dolárov a aj Kongres sa k takémuto míňaniu od začiatku staval skepticky.
Základný kameň položili, ako inak, v deň výročia americkej nezávislosti, 4. júla 1848. Slávnosť zorganizovali slobodomurári – veď Washington bol vo virginskom Fredericksburgu už od 21 rokov majstrom slobodomurárskej lóže.
Kríza a kontroverzie
Výstavba pokračovala ďalších šesť rokov, keď sa peniaze minuli a finančnú injekciu musel poskytnúť Kongres.
Chcel dať 200-tisíc, ale nakoniec sa mu takejto štedrej sumy nedostalo. Problém, ktorý v konečnom dôsledku zastavil dofinancovanie, bol banálny: kamene, ktoré posielali rôzni darcovia a z ktorých sa pomník staval.
Mnohé z nich niesli nápisy, ktoré s Washingtonom nemali nič spoločné.
Pre niektorých však pohár pretiekol, keď prišiel mramorový blok z Vatikánu od pápeža Pia IX. Nativistická a protikatolícka Americká strana, známa ako „strana, o ktorej sa nič nevie“ (pretože bola navonok veľmi tajnostkárska), sa chopila iniciatívy. Bála sa katolíkov a prílevu írskych imigrantov. Ukradli pápežov kameň a hodili ho do rieky Potomac. Zároveň ovládli spoločnosť pre pamätník, čo viedlo Kongres ku zrušeniu dotácií.
No kontroverzná strana priviedla spoločnosť takmer ku krachu. O pamätník sa zákonodarcovia začali zaujímať začiatkom 70. rokov po skončení občianskej vojny.
V prvom rade sa prerobil dizajn pomníka: obelisk zostal, ale kolonádu nakoniec neurobili. Na stavbu sa však nakoniec aj tak minulo 40-tisíc ton materiálu.
Dokončenie a otvorenie
Pamätník dokončili v decembri 1884. Oficiálne otvorenie pre verejnosť prišlo až 9. októbra 1888. Na vrch sa mohli návštevníci dostať výťahom, ale mohli ho používať iba muži. Oficiálne bol totiž málo bezpečný.
Ak sa chceli dostať na špičku ženy alebo deti, museli vyjsť presne 897 schodov. No titul najvyššej stavby sveta si neudržal dlho: o rok totiž dokončili Eiffelovu vežu v Paríži.
Washingtonov pamätník je dodnes najvyššou stavbou v meste, prvenstvo mu de facto zaručuje aj kongresový zákon. Patrí medzi najvyhľadávanejšie pamiatky v americkom hlavnom meste, ročne ho navštívia státisíce ľudí.
