LA PAZ 6. októbra (SITA/AFP) - Bolívijský prezident Evo Morales a štyria guvernéri usilujúci o autonómiu východných regiónov v nedeľu po desiatich hodinách rokovaní nedosiahli dohodu, ktorá by ukončila zhoršujúcu sa politickú krízu v krajine. Informoval o tom minister pre vidiecky rozvoj Carlos Romero, podľa ktorého sa Morales a regionálni lídri nedohodli ani na termíne ďalšieho stretnutia. Nedeľné rokovanie, tretie za osem mesiacov, sa uskutočnilo v meste Cochabamba v prítomnosti pozorovateľov OSN a regionálnych organizácií.
Morales, prvý bolívijský domorodý prezident, chce svoju moc uplatňovať aj v bohatej východnej polovici krajiny, kde guvernéri bojujú za autonómiu a proti novej ústave, ktorá by prerozdelila pôdu a národné bohatstvo indiánskej väčšine tvoriacej 60 percent z 10 miliónov obyvateľov Bolívie. Dialóg je na bode mrazu už asi osem mesiacov a v posledných týždňoch opäť vypukli nepokoje v rozdelenej krajine, najchudobnejšej v južnej Amerike, čo vyvoláva obavy z občianskej vojny. Morales a guvernéri regiónov Santa Cruz, Beni, Tarija a Chuquisaca dostali správu od technických pracovných skupín, ktoré sa od 18. septembra snažia nájsť východisko z krízy.
Bolívia je krajinou s druhými najväčšími zásobami zemného plynu v celej Južnej Amerike. Tie sú však situované na východe krajiny, kde má Morales najväčších odporcov. Krajina je silne polarizovaná, keďže na jednej strane sú väčšinoví potomkovia domorodého obyvateľstva žijúci najmä v Andách. V posledných rokoch sa táto skupina začala dožadovať väčšieho podielu na bohatstve krajiny, vďaka čomu sa dostal Morales k moci. Proti nim stoja potomkovia európskych prisťahovalcov, ktorí žijú v nížinatej východnej časti krajiny.
