BANJA LUKA. Jedna tvár dominuje srbskej časti Bosny pred nedeľnými komunálnymi voľbami - obrovské plagáty premiéra Republiky Srbskej (RS) Milorada Dodika sú doslova všade.
Keď Dodik prvýkrát vstupoval do úradu pred desiatimi rokmi, USA ho označili za "muža s gurážou a presvedčením". Teraz niektorí diplomati a experti varujú pred jeho separatistickými tendenciami v krajine stále poznamenanej vojnou, ktorá by mohla znamenať najväčšiu hrozbu pre stabilitu na Balkáne.
Bosnianskosrbský premiér sa často rozčuľoval nad opatreniami Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, podľa ktorej je Bosna rozdelená na moslimsko-chorvátsku a srbskú časť. Ako však v piatok povedal v rozhovore pre agentúru Reuters, zvolil opatrný kurz čo sa týka povinností vyplývajúcich z Daytonu a požiadaviek jeho národa o väčšiu autonómiu.
"Ak by mal môj národ šancu hlasovať o svojom štatúte, jasná väčšina, do 90 percent, by hlasovala za špeciálny štatút pre Republiku Srbskú," uviedol Dodik.
"Ako politik som zodpovedný za dodržiavanie medzinárodnej daytonskej dohody, ktorú podporujem... Na druhej strane však mám presvedčiť týchto ľudí, ktorí sú za špeciálny štatút Republiky Srbskej, že budú mať v rámci tejto dohody špeciálne príležitosti. Nie je to ľahké, verte mi," podotkol.
Dodik (49) namieta, že povojnová dohoda poškodzuje bosnianskosrbskú entitu napríklad požadovaním viacerých federálnych daní i ďalších zdrojov. "Chceli by sme si udržať autoritu v oblastiach ako poľnohospodárstvo, vzdelávanie, dôchodkový a zdravotnícky systém, energetika," upresnil. "Keď do toho nebudete vstupovať, nebudeme mať v Bosne problémy," dodal Dodik.
Kampaň pred nedeľnými voľbami starostov a členov mestských rád v oboch autonómnych regiónoch Bosny a v spoločne spravovanom dištrikte Brčko opätovne preukázala, že krajina je hlboko poznamenaná etnickým rozkolom.
Podľa analytikov budú v komunálnych voľbách triumfovať pravdepodobne práve etnické strany, kým účasť bude podľa očakávaní nízka. Republika Srbská má úzke vzťahy so Srbskom. Srbský prezident Boris Tadič však minulý týždeň uviedol, že nebude podporovať odtrhnutie RS, a ani ho neočakáva.
"Bosnu nezničí Republika Srbská; zničí ju vlastná administratíva a nerealistické požiadavky medzinárodného spoločenstva. Ale to už nie je súčasťou našej agendy," uzavrel Dodik.
Zdroj: Reuters
Fakty o tejto balkánskej krajine
POPULÁCIA - Neexistujú presné počty po občianskej vojne medzi bosnianskymi Moslimami, Chorvátmi a Srbmi, v ktorej prišlo o život približne 100.000 ľudí a z polovice z pôvodného 4,4 miliónového obyvateľstva sa stali presídlenci. Súčasný počet obyvateľov Bosny sa odhaduje na 3,9 milióna.
VLÁDA - Na základe Američanmi sprostredkovanej Daytonskej mierovej dohody sa Bosna skladá z dvoch autonómnych regiónov - moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiky Srbskej (RS), ktoré sú spojené v neistej aliancii pod vedením slabej centrálnej vlády. Na severe krajiny leží neutrálny dištrikt Brčko.
Medzinárodné spoločenstvo sa prostredníctvom svojho vysokého predstaviteľa s rozsiahlymi právomocami, ktorým je v súčasnosti slovenský diplomat Miroslav Lajčák, pokúša posilniť štátne inštitúcie a zabezpečiť, aby sa krajina dostala na pevnú cestu k európskej integrácii.
Bosna v júni podpísala predvstupovú Stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ, čo je jej prvou oficiálnou zmluvou s blokom 27 štátov.
POLITIKA - Moslimské, srbské a chorvátske nacionalistické strany vládli v krajine s výnimkou obdobia v rokoch 2000-2002, keď bola pri moci multietnická koalícia.
Od všeobecných volieb z roku 2006 je politika v Bosne poznačená rivalitou medzi moslimskými a srbskými lídrami. Srbi si chcú zachovať širokú autonómiu vo svojom regióne, kým sa Moslimovia snažia o viac centralizovaný štát. Bosnianski Chorváti chcú viac vplyvu pri rozhodovaní v krajine, kde predstavujú najmenšiu etnickú skupinu.
EKONOMIKA - Ekonomika sa po vojne rapídne obnovila aj vďaka pomoci. Tú pre Bosnu však pozastavili, pretože Západ chce, aby krajina uskutočnila trhové reformy a stala sa sebestačnou.
VOĽBY - Viac ako tri milióny registrovaných oprávnených voličov si bude v nedeľných komunálnych voľbách vyberať z 3223 členov mestských rád a zástupcov dištriktu Brčko, ako aj zo 140 starostov v 78 samosprávnych obciach vo FBaH a 62 samosprávnych obciach v RS.
Na voľbách sa zúčastní viac ako 29.000 kandidátov zo 72 politických strán, 41 koalícií, 20 nezávislých skupín a 147 nezávislých kandidátov.
