Jedna z najpamätnejších chvíľ prezidentských alebo viceprezidentských diskusií bola, keď demokratický kandidát na viceprezidenta senátor Lloyd Bentsen, prekvapil senátora Dana Quaylea, keď sa Quayle prirovnal k Johnovi F. Kenendymu. „Jack Kennedy bol mojím priateľom,“ povedal Bentsen. „Senátor, vy nie ste Jack Kennedy.“
Iba máloktorý záznam debát sa vysielal tak často. Navyše je zdrojom nekonečného výsmechu Quaylea.
Niežeby to malo význam. George Bush starší, ktorý si vybral Quaylea za spolukandidáta, presvedčivo porazil Michaela Dukakisa a dostal sa do Bieleho domu v roku 1988.
Viceprezidenti nerozhodujú
Celé to mohlo byť skôr varovaním pred včerajšou debatou guvernérky Sarah Palinovej a senátora Josepha Bidena. Vzhľadom na románový priebeh Palinovej kandidatúry – nehovoriac už o spochybňovaní jej kvalifikácie, ktoré zaznieva z celej škály politického spektra – túto debatu ohlásili ako udalosť, ktorá môže rozhodnúť o prezidentskej kampani.
V skutočnosti bol politický potenciál tejto 90-minútovej diskusie otázny. História hovorí, ako sa nebohý Bentsen určite poučil, že viceprezidentské diskusie nezvyknú byť rozhodujúce. Ba čo viac, na pretekoch medzi Palinovou a Bidenom je toľko nezvyčajného, že diskusia sa pokojne mohla stať len ďalším zabudnutým výkrikom v kampani plnej takýchto okamihov.
Je však nepochybné, že ak mohli mať vôbec nejaké viceprezidentské preteky moc poprieť dejiny a mať dôsledky, boli to tieto. Palinová hrá rovnako významnú úlohu v rámci prezidentskej kampane ako všetci ostatní spolukandidáti v nedávnej histórii.
Šanca na spätný úder?
Prišla diskutovať po dvoch týždňoch, keď poskytla dva chabé rozhovory, načo aj niektorí republikáni zapochybovali, či má na to viesť USA v týchto ťažkých časoch. Demokrati využívajú to, že si McCain vybral Palinovú za spolukandidátku, keď sa snažia vykresliť ho ako impulzívneho hazardéra.
„McCainova kampaň zažíva pár tvrdých týždňov,“ vyhlásil kongresman Tom Reynolds, republikán zo štátu New York, ktorý odchádza do penzie. „Takže je ideálny moment udrieť a dať veci do pohybu správnym smerom.“
Autor: Adam Nagourney New York Times
