Kedysi bola najväčším denníkom. Keď ju však Lev Trockij s malým nákladom zakladal, fungovala iba vďaka dobrej vôli bohatých rodičov jej prvých redaktorov. Neskôr sa stala synonymom komunizmu a hlásnou trúbou Sovietskeho zväzu doma i vo svete. Dnes uplynie presne sto rokov od založenia ruských novín Pravda.
Prvá Pravda začala vychádzať v roku 1908 vo Viedni, kde ju ako sociálnodemokratické noviny pre ruského robotníka založil Lev Trockij.
V zahraničí jeho diela publikovali preto, lebo v cárskom Rusku by vychádzať nemohli a ak áno, tak by podliehali tvrdej cenzúre. Na čele novín stáli Trockij a jeho kľúčoví spolupracovníci Victor Kopp, Adolf Joffe a Matvej Skobelev. Najmä vďaka Skobelevovi a Joffemu mohli noviny vychádzať. Ich rodičia totiž Trockého hlásnu trúbu financovali z ich nemalého osobného majetku.
Napriek tomu, že sa výtlačky Pravdy vždy pokúšali prepašovať do feudálneho ruského impéria, dlho boli najmä tlačou ľavicových ruských emigrantov. Trockij ako samozvaný sociálny demokrat, ktorý sa sám nezaraďoval do žiadneho konkrétneho ideologického prúdu, sa snažil noviny profilovať inkluzívne.
Aj vďaka jednoduchému štýlu písania sa čoskoro stali populárnymi.
Orgán komunistickej strany
V roku 1912 sa stala Pravda oficiálnym orgánom ruskej Komunistickej strany a bola ním až do pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Priamo na viedenskú Pravdu nenadväzovala, podľa oficiálnej histórie vznikla z iniciatívy petrohradského proletariátu. Keď v roku 1917 zvrhli a neskôr zavraždili posledného cára Mikuláša II. a vzniklo sovietske Rusko, nastali pre Pravdu zlaté časy. Noviny boli nielen efektívnym propagandistickým orgánom vo vzťahu k masám, boli citovaným periodikom, ale tvorili aj vnútornú politiku .
Na jej čele sprvu stáli Vjačeslav Molotov a Alexandr Šľjapnikov. S neskorším príchodom exilovaného zástupcu Dumy Matveja Muranova bola aj Pravda zmierlivejšia proti vtedajšej liberálnejšej provizórnej vláde.
Po Leninovom návrate do Ruska a jeho niekoľkých editoriáloch sa zmenil aj postoj Pravdy k vtedajšej vláde, ktorú videl ako kontrarevolučnú.
Už po októbrovej socialistickej revolúcii, keď bol jej šéfredaktorom práve Vladimir Iľjič Lenin, Pravda predávala takmer stotisíc výtlačkov denne. O sedem rokov neskôr to už bolo pol milióna.
Pravda sa zúčastňovala aj na politických bojoch. Po smrti Stalina v roku 1953 sa napríklad postavila na stranu Nikitu Chruščova a odstavila Georgija Malenkova.
Najväčší denník
Pravda bola najväčším denníkom nielen v Rusku, ale zrejme aj na svete. V čase najväčšej slávy mala náklad až desať miliónov výtlačkov, tlačila sa v tridsiatich tlačiarňach po celej krajine.
Denne dostávala asi tisíc listov od čitateľov. Mnoho ďalších denníkov v Rusku tiež použilo prívlastok „pravda“. Napríklad Komsomol mal Komsomolskú Pravdu, zväz mládeže zas Pioniersku Pravdu. Po Pravde nazvali aj mesto – Pravdinsk v Gorského oblasti.
Druhým najväčším denníkom v Sovietskom zväze boli Izvestija (v preklade správy). V Rusku sa tak rýchlo ustálilo príslovie:
„V Pravde nikdy nie sú Správy a v Správach niet Pravdy.“
Zánik giganta
V roku 1991 rozhodol Boris Jeľcin prezidentským dekrétom spolu s odstavením Komunistickej strany aj o zatvorení moskovskej Pravdy. Už o niekoľko týždňov si však vyhodení novinári založili denník s tým istým názvom. Neskôr sa dostala do rúk gréckych podnikateľov. Nasledoval ďalší odchod a vznikol od tlačenej Pravdy nezávislý spravodajský portál Pravda Online. V roku 1998 pôvodná printová Pravda zmenila po rozhodnutí moskovského súdu svoj názov na Slovo.
|
Lenin. FOTO – WIKIMEDIA.ORG |
