Štrasburg 1. októbra (TASR) - Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) dnes zamietlo návrh na pozastavenie činnosti ruským poslancom, čo malo byť sankciou za augustovú inváziu ruskej armády do Gruzínska. Touto možnosťou sa však poslanci členských krajín 47-člennej organizácie budú opätovne zaoberať na januárovom zasadnutí.
Rusko nečelilo takémuto postihu v PZ RE prvý raz. Pred ôsmimi rokmi tento orgán na rok pozastavil ruskej delegácii právo hlasovať pre porušovanie ľudských práv v Čečensku.
Sankcie za rusko-gruzínsku vojnu navrhli 24 poslanci z krajín ako Fínsko, Švajčiarsko, Maďarsko, Poľsko, Dánsko, Švédsko a z pobaltských štátov. Argumentovali tým, že Rusko zlyhalo pri presadzovaní demokracie a dodržiavaní ľudských práv.
Zhromaždenie napokon v pomere hlasov 114 ku 20 hlasovalo proti pozastaveniu mandátu pre 18-člennú ruskú parlamentnú delegáciu a namiesto toho rozhodlo opätovne zvážiť túto možnosť na januárovej schôdzi.
Prijatá rezolúcia pritom uvádza, že vojna medzi dvoma členskými štátmi 47-člennej organizácie viedla k "vážnemu porušeniu" základných princípov RE. Parlamentné zhromaždenie vyzvalo Rusko, aby realizovalo Európskou úniou sprostredkovanú dohodu o prímerí, stiahlo vojenské jednotky na pozície pred začiatkom vojny a umožnilo pôsobenie pozorovateľov EÚ a OBSE.
Autor rezolúcie švajčiarsky poslanec Andreas Gross uviedol, že teraz je dôležité, aby Rusko a Gruzínsko navzájom hľadali mierové riešenie konfliktu.
Vedúci ruskej delegácie Konstantin Kosačev vyhlásil, že Moskva je otvorená dialógu s Tbilisi, za konflikt je však zodpovedné Gruzínsko. "Ak by mal byť niekomu odňatý mandát, mali by to byť Gruzínci," povedal.
Jeho gruzínsky náprotivok Petre Ciskarišvili vyzval Moskvu na rešpektovanie dohody o prímerí a stiahnutí ruských jednotiek z Gruzínska vrátane separatistického Južného Osetska.
Zdroj: Reuters
