BEJRÚT. Celý moslimský svet netrpezlivo očakáva sviatok Íd al-Fitr, ktorým sa skončí náročný mesiac pôstu ramadán. Hovoria mu aj Malý sviatok, hoci trvá tri dni a je to druhý najdôležitejší moslimský sviatok (hlavný je Veľký sviatok - Íd al-Adhá - sviatok obetovania).
V islamskom lunárnom kalendári sa tohtoročným Malým sviatkom začne v poradí 10. mesiac Šawwal roku 1429. Nedá sa jednoznačne povedať, či to bude v utorok alebo až v stredu. Pravdepodobnosť, že sunniti budú oslavovať už v utorok 30. septembra, kým väčšina šiitov až v stredu 1. októbra, je veľmi veľká. V histórii tohto sviatku je podobná nejednotnosť takmer pravidlom.
Moslimská komunita v Libanone sa bude riadiť rozhodnutím svojich duchovných vodcov. Od nich bude záležať, či uvidia "narodenie" nového mesiaca a potvrdia definitívne skončenie pôstu. Sviatok sa prakticky začne zrazu po odvysielaní dlho očakávanej správy v televízii. Nasledujúce ráno prepukne ozajstná sviatočná nálada, obrovské nadšenie detí a príznačný ruch, zvýrazňovaný trúbením áut, neutíchajúcou streľbou, vybuchujúcimi petardami, delobuchmi, raketami a inými strelami.
Táto pyrotechnická tradícia pretrváva aj napriek každoročným nariadeniam a zákazom polície. Neúplné štatistiky z nemocníc hovoria o veľkom počte menších i vážnejších zranení, ako sú popálené či odtrhnuté prsty, poranenia rúk či hlavy, nakoľko strelivo a munícia - určené pre detskú zábavu - sú z roka na rok dokonalejšie. Napriek tomu, deti (od štyroch do osemnástich rokov) si sviatok bez hlučných výbuchov, dymu a kriku nevedia predstaviť a minú na to všetky vyvinšované peniaze.
Dospelí sa vyžívajú v nekonečných návštevách, v kvetnatých blahoželaniach k sviatku - telefonických i osobných - a v rodinných viacgeneračných stretnutiach, ktoré majú potvrdiť súdržnosť a pevnosť libanonskej rodiny. Spoločné obedy rozvetvenej rodiny - najčastejšie u rodičov - na ktorých sa stretne aj 30-40 ľudí, sú tu samozrejmosťou. Určite sa nepodávajú minútky, ale tradičné jedlá z bohatej libanonskej kuchyne: ryža basmati obložená mäsom, mandľami a orieškami, obľúbené kebbi a fráky zo surového rozmixovaného mäsa a burguľa, grilovaná hydina, ryby, ražniči, veľa šalátov, nátierok, zákuskov a ovocia. Toto trojdňové hodovanie, dvere pre hostí dokorán, vzájomné obdarovávanie - na každú návštevu sa patrí prísť s balíkom sladkostí, hlučná a nekontrolovaná zábava detí, virvar a pouličný ruch patria k tunajšiemu koloritu ozajstného arabského sviatku.
Libanonské Slovenky dodržiavajú okrem hlavných kresťanských sviatkov aj moslimské, ktoré sa tu oslavujú celoštátne. A hoci im zo začiatku robili problémy viac-menej povinné obchôdzky po rodine s balíčkami arabských zákuskov, dnes sú hlavnými organizátorkami rodinných stretnutí a dobrými a pozornými hostiteľkami. Vychýreným jedlám libanonskej kuchyne vážne konkurujú knedle so sviečkovicou, guláš, zemiakový šalát s kuracími rezňami, pirohy, ale aj haruľa, výdatné polievky, prívarky, ale najmä veľmi obľúbené slovenské koláče a zákusky.
Libanončania sú priateľskí, pohostinní, spontánni a dobroprajní ľudia. A keďže podobné prednosti "zdobia" aj väčšinu Slovákov, tunajším krajankám sa darí zachovávať svoje tradície a zároveň rešpektovať zvyky a kultúru krajiny, v ktorej dlhodobo žijú.
