OSN 28. septembra (SITA/AFP) - Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v sobotu vyslovil za konanie celoeurópskeho summitu, ktorého účastníci by posúdili návrh vytvorenia nového "kolektívneho systému" zaručujúceho bezpečnosť všetkým európskym štátom. Ako vyhlásil na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (VZ OSN), súčasná architektúra európskej bezpečnosti "neobstála v skúške sily počas nedávnych udalostí", čím zrejme narážal na augustový konflikt v Gruzínsku. Podľa Lavrova "paneurópsky summit" umožní získať "ucelený pohľad na bezpečnostné problémy". Minister pritom nespomenul, kedy alebo kde by mal summit prebiehať.
Podľa Lavrova bude úlohou európskych predstaviteľov zvážiť vytvorenie "paktu o európskej bezpečnosti, akéhosi druhého helsinského aktu", ako navrhol v júni ruský prezident Dmitrij Medvedev. Dokument označovaný ako Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v roku 1975 podpísalo 35 štátov s cieľom zlepšiť vzťahy medzi komunistickým blokom a Západom. Medvedev v júni v Berlíne vystúpil s dôležitým prejavom o zahraničnej politike, v ktorom varoval pred "radikálnym" narušením vzťahov medzi Moskvou a Západom v dôsledku rozširovania Severoatlantickej aliancie na východ. Navrhol pritom vytvorenie nového európskeho bezpečnostného paktu, ktorý by nahradil dohody z éry studenej vojny. Podľa Lavrova je cieľom navrhovaného paktu "vytvoriť spoľahlivý kolektívny systém, ktorý by zaistil rovnakú bezpečnosť pre všetky štáty".
"Je to proces zahŕňajúci všetkých účastníkov, ktorí by potvrdili svoj záväzok k základným princípom medzinárodného práva, ako je nepoužitie sily a mierové urovnanie sporov, zvrchovanosť, územná celistvosť, nezasahovanie do vnútorných záležitostí a neprípustnosť posilňovania vlastnej bezpečnosti zasahovaním do bezpečnosti iných," uviedol ruský minister zahraničia. Veta bola skrytou narážkou na zámer Washingtonu vybudovať vojenské základne v Poľsku a Českej republike ako súčasť obranného systému v súčasnosti využívajúceho zariadenia v USA, Británii a Grónsku. Projekt vyvolal ostrú kritiku Moskvy, ktorá ho považuje za ohrozenie vlastnej bezpečnosti. Rusku tiež prekáža plánovaná integrácia Gruzínska a Ukrajiny do NATO.
