BERN. Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič dnes počas návštevy Švajčiarska rokoval v Berne so štátnym tajomníkom švajčiarskeho ministerstva zahraničných vecí Michaelom Ambühlom, zodpovedným za európsku politiku. Diskutovali okrem iných tém o prijatí Švajčiarska do schengenského priestoru, o potrebe spoločnej európskej zahraničnej politiky i o postojoch k otázkam Kosova, Gruzínska a Ukrajiny.
Rokovania oboch štátnych predstaviteľov sa zameriavali na bilaterálnu a multilaterálnu európsku, ale aj globálnu zahraničnú politiku.
Slovenský vicepremiér v rozhovore pre TASR uviedol, že na stretnutí vyzdvihol spoločný pohľad na budúcnosť Švajčiarskej konfederácie ako súčasti schengenského priestoru a vyslovil plnú podporu snahám krajiny o začlenenie.
"Na najbližšom stretnutí Rady ministrov vnútra a Rady ministrov spravodlivosti koncom novembra v Bruseli naši zástupcovia podporia vstup Švajčiarska do schengenského priestoru," spresnil Čaplovič.
Vicepremiér SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny diskutoval s Michaelom Ambühlom o význame zahraničnej politiky, najmä však o jej ekonomickom a kultúrno-spoločenskom rozmere.
Čaplovič požiadal o výraznejšiu prezentáciu kultúr, histórie či tradícií Švajčiarska a Slovenskej republiky, napríklad prostredníctvom výmeny výstav. Prezentácia by sa podľa vicepremiérovho názoru mohla uskutočňovať nielen na obecnej a regionálnej úrovni, ale aj na národnej úrovni prostredníctvom parlamentov a vlád oboch krajín či jednotlivých ministerstiev.
Vážnou témou takmer hodinového rokovania bola európska politika v súčasnom období a slovenský aj švajčiarsky predstaviteľ sa zhodli na potrebe jednotnej zahraničnej politiky Európy.
V rozhovore takisto charakterizovali príčiny toho, prečo v súčasnosti ešte Švajčiarsko nemôže vstúpiť do Európskej únie. "Nie je na to politický ani spoločenský súhlas, čo súvisí s osobitým švajčiarskym fenoménom, ktorým je švajčiarsky systém rôznych stupňov referend. Ten v EÚ, v jej priamej demokracii, neexistuje - únia funguje skôr ako prenesená demokracia prostredníctvom volených zástupcov občanov v parlamentoch," uviedol podpredseda vlády SR.
"Podľa môjho názoru najčistejšia a najlepšia je práve priama demokracia, lebo politik vtedy často rozhoduje o veciach veľmi kvalifikovane, keďže to robí v záujme občanov a väčšina občanov jeho konanie podporuje. Vo Švajčiarskej konfederácii občan rozhoduje o miestnej, kantonálnej aj celoštátnej politike."
"Politici kladú občanom otázku o väčšine záležitostí a v ďalšej práci sa spoliehajú na výsledky referenda, či sa to týka zahraničnej alebo domácej politiky. V prípade, že by bolo Švajčiarsko v EÚ, politikov by príliš zaväzovali smernice a odporúčania Európskej komisie, ktoré treba zrealizovať, oni však rozhodujú na základe stanovísk svojich občanov. Uprednostňujú preto bilaterálnu spoluprácu medzi Švajčiarskou konfederáciou a EÚ. V súčasnom období neuvažujú o vstupe do EÚ," vysvetlil vicepremiér.
Podľa Čaploviča je to dobrá cesta, pretože politika Švajčiarska a únie sa môžu navzájom postupne ovplyvňovať. "Aj Európska únia sa potrebuje výraznejšie prepojiť na občana, hoci je to oveľa ťažšie. Politik však musí robiť aj priamu politiku, teda pýtať sa občana, čo ďalej. Je to náročnejšia politika ako cez parlament. Podľa môjho názoru je to tiež cesta, aby sa postupne odbúravala partokracia, ktorá je v európskych politikách veľmi silná a cítiť ju aj u nás na Slovensku," zdôraznil.
Dôležitou súčasťou rokovaní Čaploviča so švajčiarskym štátnym tajomníkom Ambühlom bolo tiež Kosovo, Južné Osetsko a Abcházsko. Vicepremiér potvrdil postoj SR, ktorá neuznáva to, že sa neakceptujú rozhodnutia OSN z hľadiska medzinárodného práva. SR naďalej zastáva celistvosť a nemennosť hraníc Srbska aj Gruzínska. "My neuznávame a nebudeme uznávať ani Kosovo a, samozrejme, ani Južné Osetsko a Abcházsko," spresnil.
Keďže švajčiarsky partner sa chcel dozvedieť postoj Slovenska k súčasnej politike Ukrajiny a k jej vstupu do NATO a EÚ, vicepremiér vyjadril podporu SR tomuto plánu. "Ale súčasná nestabilita, ktorá dnes vládne na Ukrajine, nevytvára pre to dobré rámce. NATO aj EÚ totiž potrebujú, aby do ich štruktúr vstupovali krajiny, ktoré sú na to pripravené, sú stabilné a akceptujú základné rámce demokracie, demokratických hodnôt," zdôraznil Dušan Čaplovič.
jam dem
