Oxford 27. septembra (TASR) Počas prvej predvolebnej debaty prezidentských kandidátov Johna McCaina a Baracka Obamu sa najvýraznejší rozdiel ukázal pri otázke posudzovania vojenskej účasti Spojených štátov amerických v Iraku. Kandidáti v piatok okrem toho hovorili o ekonomike a finančnej kríze, ale aj o otázkach zahraničnej politiky a obrane.
McCain stál od začiatku za vojenskou účasťou USA v Iraku a podporoval aj následné zvýšenie počtu vojakov v Iraku, čo Obama podrobil ostrej kritike. Podľa neho je potrebné vojnu v Iraku skončiť, a to zodpovedným spôsobom. Americké vojenské sily by chcel Obama preskupiť do Afganistanu. Obama voličov upozornil na strategickú chybu súčasnej vlády, ktorá do Iraku poslala štyrikrát viac vojakov ako do Afganistanu, hoci v čase začiatku vojny v Iraku v tejto krajine al-Káida neexistovala. Obama takisto pripomenul, že Irak nemal nič spoločné s teroristickým útokom 11. septembra 2001 v New Yorku.
Finančná kríza bola prvou témou večernej debaty. Obama zopakoval svoje zásady pre záchranný balík, o ktorom momentálne rozhoduje americký Kongres. McCain vyslovil ľútosť nad súčasnou krízou, ale ocenil kongresovú spoluprácu demokratov a republikánov. Podľa kandidátov aktuálna finančná kríza ovplyvní aj budúce výdavky novej vlády. McCain nevylúčil, že zmrazí všetky programy okrem obrany a financovania starostlivosti vojnových veteránov. Obama priznal, že bude musieť krátiť špecifické súčasti niektorých svojich programov, ale presnejšie plány bude môcť pripraviť, až keď budú jasné dopady súčasnej krízy.
McCain voličov uistil, že plánuje znížiť dane a Obama ohlásil podobný plán. Svojho konzervatívneho protikandidáta však obvinil, že plánuje predĺžiť daňové prázdniny pre vysokopríjmové skupiny a pre ropné spoločnosti. McCain uviedol, že by chcel znížiť daň z podnikateľských príjmov, ktorá je v súčasnosti na úrovni 35 percent. Obama súhlasil s tým, že daňová sadzba pre podnikateľov je síce oficiálne vysoká, ale podnikateľské subjekty podľa neho daňové zákony obchádzajú a v konečnom dôsledku platia v porovnaní s inými štátmi oveľa menej. Obama zopakoval zásady svojho daňového plánu, podľa ktorého zníži dane pre 95 percent populácie, čo približne zodpovedá skupine obyvateľov s ročnými príjmami nepresahujúcimi 250.000 dolárov.
Čo sa týka energetickej politiky, obaja politici by chceli dosiahnuť nezávislosť na zahraničnej rope. McCain obhajuje rozšírenie domácej ťažby ropy, a to aj na pobrežné oblasti USA a postavenie desiatok nových atómových elektrární. Tie by mali vytvoriť aj desaťtisíce nových pracovných miest. Obama nie je proti atómovej energii, ale väčší priestor by chcel dať obnoviteľným zdrojom energie a podpore výskumu získavania alternatívnej energie. Máme len tri percentá svetových zdrojov ropy, ale sme zodpovední za 25 percent svetovej spotreby, kritizoval Obama McCainovu preferenciu pokračovať v ďalšom rozširovaní ťažby ropy.
Dôležitou zahraničnopolitickou témou boli aj vzťahy s Iránom. McCain voličom pripomenul, že Obama v minulosti pripustil, že by sa stretol s iránskym prezidentom Mahmúdom Ahmadínežádom. Obama vo svojej reakcii spresnil, že na rozdiel od McCaina by chcel skutočne obnoviť rozhovory s Iránom, ale nie na najvyššej úrovni. Podobný postup podporuje podľa Obamu aj bývalý minister zahraničných vecí a McCainov poradca, Henry Kissinger. McCain konštatoval, že Kissinger nepodporuje stretnutie amerického prezidenta s iránskym prezidentom.
O Rusku McCain vyhlásil, že má vládu vedenú aparátnikom KGB a obvinil svojho demokratického rivala, že je naivný ohľadom ruského konfliktu s Gruzínskom v Južnom Osetsku. "Rusko sa teraz stalo štátom poháňaným petrodolármi, ktorý sa v zásade stal vládou vedenou aparátnikom KGB. Som sa pozrel do Putinových očí a videl som tri písmená - K a G a B," uviedol McCain. Obama aj McCain sa zhodli, že Gruzínsku a Ukrajine by sa mal povoliť vstup do NATO, čomu vehementne bráni Rusko. Podľa Obamu by sa mali okamžite zaradiť do Akčného plánu členstva v NATO.
Prezidentskí kandidáti debatovali na pôde Univerzity Mississippi v Oxforde. Komentátori sa zhodli na tom, že prvá debata nepriniesla prekvapenia a prakticky nemala víťaza, pretože obaja kandidáti ukázali svoje silné stránky. Zároveň však priznali, že Obama, pre ktorého mala byť téma medzinárodnej politiky vzhľadom na nedostatok skúseností náročnejšia, dokázal bez problémov McCainovi konkurovať.
Kandidátom kládol otázky moderátor Jim Lehrer, ktorému sa však napriek niekoľkým výzvam nepodarilo dosiahnuť, aby politici diskutovali medzi sebou. Väčšinou hovorili s moderátorom a smerom k publiku. Podmienkou pre divákov v sále univerzity bolo neprejavovať žiadne reakcie a emócie, aby neovplyvnili milióny divákov pri televíznych obrazovkách. Od piatkovej debaty prezidentských kandidátov sa očakávalo, že prekoná rekord z roku 1980, kedy si jedinú predvolebnú debatu vtedajšieho prezidenta Jimmyho Cartera a Ronalda Reagana pozrelo vyše 80 miliónov divákov.
Debata v Oxforde bola prvou z radu štyroch oficiálnych volebných debát. Organizátori na jej prípravu minuli viac než päť miliónov dolárov. Druhou a takisto veľmi očakávanou debatou bude debata viceprezidentských kandidátov demokrata Joea Bidena a republikánky Sarah Palinovej už o týždeň 2. októbra v St. Louis v štáte Missouri. Ďalšie dve diskusie Obamu a McCaina uvidia americkí voliči 7. októbra a 15. októbra.
(spolupracovníčka TASR Mária Ondruchová) juh
