Šéfovia diplomacií členských krajín EÚ, ktorá predtým uvalila na Minsk sankcie, prisľúbili v septembri zintenzívnenie vzájomných vzťahov, ak budú terajšie voľby korektné. USA nedávno zmiernili sankcie uvalené na krajinu v súvislosti s nerešpektovaním ľudských práv. Bieloruská strana k tomu prispela prepustením viacerých opozičných predákov z väzenia na slobodu.
Administratíva prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý vládne v Bielorusku od roku 1994, to však nemá jednoduché, pretože podľa názoru medzinárodného spoločenstva ani jediné z volieb, ktoré v krajine uskutočnili od polovice 90. rokov minulého storočia, neprebehli v súlade s demokratickými normami.
Minsk však deklaroval na najvyššej úrovni záujem, aby tomu tentoraz bolo inak. V Bielorusku bude na samotný priebeh hlasovania dohliadať okolo 1000 zahraničných pozorovateľov, medzi ktorými budú aj členovia misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Ich správa o vývoji predchádzajúcemu volebnej nedeli poukazuje na absenciu úplného prehľadu voličov o programoch a kandidátoch všetkých strán a hnutí, na nedostatok predvolebných diskusií, či jednostrannú provládnu orientáciu štátnych médií. Navyše pozorovateľom chýbajú záruky miestnych úradov, že sa budú môcť zúčastniť na samotnom sčítavaní hlasov.
Isté pochybnosti o demokratickom charaktere volieb vyvoláva aj incident spred necelých dvoch týždňov, pri ktorom policajné sily rozohnali nepovolenú demonštráciu niekoľkých desiatok stúpencov opozície, požadujúcich objasnenie osudu osobností bieloruskej opozície záhadne zmiznutých na sklonku poslednej dekády minulého storočia.
Usmievaví príslušníci pohraničnej stráže pri kontrole, kvalitné prístupové komunikácie do metropoly krajiny i v jej samotnom srdci, čistota na uliciach, zreštaurované fasády domov i nové objekty pôsobiace majestátne vo večernom osvetlení, to všetko víta podľa novinárov v dejisku volieb akreditovaných kolegov v Minsku.
Aj v hlavnom meste Bieloruska však na uliciach iba minimum vecí naznačuje blízkosť nedeľňajších volieb, chýbajú veľké bilboardy, čo zrejme súvisí aj s relatívne nízkym príspevkom štátu na predvolebnú kampaň.
Či sa Bielorusko, ktorého ekonomika funguje pomerne dobre, avšak potrebuje zahraničných investorov, odhodlá po nedeľňajších voľbách aj k zmenám v politickej sfére, či v krajine dôjde k ďalším reformám a či sa zmierni jej medzinárodná izolácia, na to všetko by mohli analytici aj verejnosť spoznať odpovede už čoskoro.
Rozhodnúť by o tom malo hlasovanie sedem miliónov oprávnených voličov, z ktorého vzíde nové zloženie 110-člennej dolnej komory parlamentu Snemovne reprezentantov. Medzi 265 kandidátmi o mandáty na štyri roky bude aj 70 uchádzačov z opozičného tábora. Ak v niektorom z obvodov nezíska žiadny kandidát nadpolovičnú väčšinu hlasov, dvaja s najlepším výsledkom sa stretnú o dva týždne v druhom kole volieb.
Horná komora bieloruského parlamentu - Rada republiky má 64 členov, pričom ôsmich z nich menuje prezident a po ôsmich ďalších poslanci každej oblasti a hlavného mesta krajiny.
Viac ako 6500 volebných miestností po celej krajine sa otvorí 28. septembra o siedmej hodine rannej a zatvorí o 19.00 hod SELČ.
