Nobelova cena za literatúru je zvláštne ocenenie. Vždy sa udelí dobrým spisovateľom, často je však ocenením odvahy a politických postojov. Alebo tiež trpiteľstva a dokumentaristiky. Keď čílsky politik, básnik a spisovateľ Neftalí Ricardo Reyes Basoalto v roku 1971 túto cenu získal, vravelo sa o jeho komunistických sklonoch. Po jeho ocenení, na popud Salvadora Allendeho, rečnil pred 70-tisíc ľuďmi. Poznáme ho však pod menom Pablo Neruda. Zomrel 23. septembra, pred 35 rokmi.
Pablo Neruda sa narodil 12. júla 1904 v mestečku Parral. Jeho otec bol jednoduchým človekom, pracoval ako železničiar, matka bola učiteľka. Skromné pomery Pabla poznačili. V neskoršom veku sa stal silným ľavičiarom, dokonca členom Komunistickej strany Čile. Po zákaze komunizmu, o ktorý sa postaral konzervatívny prezident González Videla, sa dokonca skrýval u priateľov.
Talentovaný mladík
Neftalí Ricardo začal ako trinásťročný prispievať do denníka La Maňana. O tri roky neskôr sa stal prispievateľom literárneho časopisu Selva Austral, kde používal pseudonym Pablo Neruda. Istá verzia tvrdí, že meno si zvolil náhodne, bez toho, aby vôbec tušil o existencii českého básnika a prozaika Jana Nerudu.
Táto verzia je však málo pravdepodobná, pravdepodobnejšia hovorí, že menom sa chcel dištancovať od svojho otca: aby nevedel, že syn sa venuje poézii. Tvrdí tiež, že Pablo o existencii Nerudu vedel a meno si zvolil po tom, ako si prečítal Malostranské poviedky. Napokon, medzi 40. až 60. rokmi spisovateľ niekoľkokrát navštívil vtedajšie Československo.
Krstné meno Pablo prevzal od francúzskeho symbolistu Paula Verlaina.
Politik
Pabla Nerudu považovali za jedného z najvýznamnejších španielsky píšucich autorov. Za jeho najvýznamnejšie a dokonca najslávnejšie dielo možno považovať veršovanú prácu z roku 1950 Veľký spev o dejinách latinskej Ameriky. Obsahuje 250 básní a v Čile sa distribuovala neoficiálnymi cestami.
Neruda sa nevenoval iba písaniu, aktívny bol aj v politike. Ako konzul pôsobil na diplomatických misiách v Španielsku, Argentíne, Mexiku či vo Francúzsku. Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov dokonca v Ázii, na Jáve či v Barme.
Poznačila ho však španielska občianska vojna a vražda jeho priateľa Federica García Lorcu. Vtedy sa aj jeho básne stali viac politickými a sociálne orientovanými.
Symbol odporu
Pablo Neruda zomrel 23. septembra 1973, pravdepodobne na infarkt. Posledné roky zápasil s rakovinou, niektoré špekulácie však tvrdia, že ako nepohodlný svedok Pinochetovho politického prevratu sa Neruda ako „básnik ľudu“ vládnej moci nehodil.
Iné zase hovoria, že Neruda predsa len podľahol rakovine. Smrť však prevrat z 11. septembra urýchlil. Pinochet následne zakázal verejný, tobôž štátny, pohreb básnika. Množstvo Čiľanov mu napriek tomu prišlo vzdať hold. Povráva sa, že to bola prvá demonštrácia namierená proti začínajúcemu diktátorskému režimu.
