PEKING. Ambiciózny vesmírny program Čínskej ľudovej republiky sa chystá na ďalší krok vpred. Už tento týždeň by jeden z troch taikonautov (termín pre čínskych astronautov) mal prvý raz v histórii krajiny vstúpiť do otvoreného vesmírneho priestoru.
Na obežnú dráhu našej planéty ho v rámci čínskeho vesmírneho programu Šen-čou (v preklade Božské plavidlo) vynesie raketa s rovnakým názvom. Kolos, ktorý je väčší než Socha slobody v americkom meste New York, by mal odštartovať vo štvrtok zo severozápadnej odpaľovacej základne v Ťiu-čchuane.
Štyridsaťdvaročný plukovník letectva Čai Čikang by podľa predpokladov mohol prepísať čínsku históriu v piatok alebo v sobotu. Šesťdesiatosemhodinová misia by mala byť akýmsi odrazovým mostíkom pre následnú výstavbu malého vesmírneho laboratória. Po určitom čase by tak podľa odborníkov mohla na obežnej dráhe Zeme vzniknúť ďalšia vesmírna stanica, ktorá by sa po zvládnutí Hier XXIX. olympiády mohla stať ďalšou pýchou národa.
Čína bola treťou krajinou v histórii, ktorej sa po Spojených štátoch amerických a Rusku (vtedajšiemu Zväzu sovietskych socialistických republík), podarilo individuálne vyslať človeka do vesmíru. Prvým Číňanom v kozme bol stíhací pilot Ťiang Li-wei v rámci projektu Šen-čou V. v októbri 2003. Čikang pri výstupe otestuje aj spoľahlivosť nového skafandra. Na palube Šen-čou, zloženého z troch modulov, ho budú sprevádzať jeho rovesníci - Liu Po-ming a Ťing Chai-peng. Všetkých troch vláda zaradila do programu už v roku 1998.
Šen-čou - vesmírne plavidlo kopulovitého tvaru sa skladá z troch modulov - predného orbitálneho, zadného servisného a návratového. Návratový modul je dizajnovaný podľa ruského Sojuzu spred 40 rokov. Orbitálny modul zostane na obežnej dráhe Zeme, potenciálne by v budúcnosti mohol byť základom pre výstavbu vesmírneho laboratória či dokonca stanice.
CHRONOLÓGIA ČÍNSKEHO VESMÍRNEHO PROGRAMU:
- 1956: Aj napriek agrárnemu charakteru krajiny a zlej životnej úrovni zriadili čínske úrady Vedecký inštitút pre rakety a strely
- 1957: Čínska vláda odštartovala projekt Misia 581 zameraný na vystreľovanie satelitov do vesmíru
- 1958: Na severozápade krajiny postavili prvé raketové odpaľovacie stredisko
- 1960: S pomocou ruských vedcov vyvinuli prvú raketu, z ktorej sa neskôr vyrobilo niekoľko sérií
- 1964: Dvanásť trubíc naplnených biologickým materiálom, štyri albínske potkany a štyri biele myši, dosiahli na palube rakety T-7A-S výšku 70 kilometrov
- 1968: V Pekingu otvorili inštitút pre lekárske a vesmírne inžinierstvo. Jeho úlohou bolo vypracovať plán vyslania človeka do kozmu
- 1970: 24. apríla sa Čína stala piatou krajinou, ktorej sa podarilo na obežnú dráhu vyslať satelit
- 1980: Vládne periodiká neustále prinášajú správy o projekte vyslania človeka do vesmíru. Plánu však chýbajú financie
- 1984: Sprevádzkovali druhé odpaľovacie stredisko v provincii Si-čhuan
- 1988: V provincii Šansii otvorili tretie odpaľovacie stredisko
- 1992: Čína sa aj naďalej usiluje o vyslanie človeka do vesmíru, úrady spúšťajú projekt 921, neskôr známy ako Šen-čou
- 1994: Raketa CZ-2D vyniesla do vesmíru viacero drobných živočíchov
- 1995: Vesmírny program zasiahla katastrofa - raketa CZ-2E explodovala pri štarte zo strediska v Sičangu. Tragédia si vyžiadala šesť ľudských životov
- 1996: Úrady podpísali zmluvu o preberaní ruskej vesmírnej technológie
- 1997: Číňania Wu Ťie a Li Ťin-long absolvovali v Rusku inštruktorský výcvik. Peking otvoril riadiace stredisko
- 1998: Úrady informovali o vývoji vesmírneho plavidla
- 1999: Po štrnástich obletoch Zeme sa vesmírne plavidlo projektu Šen-čou s biologickým materiálom na palube úspešne vrátilo na Zem
- 2001: Šen-čou II 9. januára vyniesla na orbitál malé zvieratá a mikróby. O sedem dní neskôr pristála v regióne Vnútorného Mongolska
- 2002: V prítomnosti prezidenta odštartovala v marci Šen-čou III. O pár mesiacov neskôr vyslali na obežnú dráhu aj Šen-čou IV
- 2003: V polovici októbra vystrelili do vesmíru Šen-čou V s Ťiang Li-weiom - prvým Číňanom vo vesmíre. Na Zem sa vrátil po 21 hodinách
- 2005: Dvaja astronauti - Fei Ťun-long a Nie Chai-šeng sa 12. októbra v rámci Šen-čou VI vydali na päťdňovú misiu.
