Washingtonský Cosmos klub, ktorý stojí neďaleko Bieleho domu, združuje intelektuálnu elitu už tretie storočie. Na začiatku sa v ňom stretla skupinka vedcov, ktorí chceli ľuďom ukázať svet, ako ho nepoznajú. S myšlienkou rozširovať zemepisné vedomosti založili National Geographic Society. Vznikol časopis, ktorý dnes nemá konkurenciu. Žltý rám lemuje časopis National Geographic už 120 rokov.
Časopis National Geographic vznikol v čase, keď sa vďaka firme Kodak stal fotoaparát jednoducho použiteľnou vecou. Magazín však vtedy ešte nemal s fotografiou nič spoločné. Tak trochu sucho vyzerajúci súbor odborných článkov mal však pred sebou sľubnú budúcnosť.
Dnešnej farebnej podobe bol desaťročia veľmi vzdialený. Takmer nepoužíval fotografie a jeho titulná strana pútala iba výpočtom obsahu. Spočiatku vychádzal veľmi nepravidelne, prvý ročník mal iba štyri čísla. Napriek tomu sú dnes prvé výtlačky zberateľskou lahôdkou a podľa magazínu Downtown majú hodnotu niekoľko tisíc dolárov.
Náhodné stretnutia
Na čelo tak trochu vážnej spoločnosti sa však dostal úspešný bostonský právnik a podnikateľ Gardiner Greene Hubbard. Vymenoval štyroch dobrovoľníkov, ktorí boli zodpovední za témy krajiny, oceánu, vzduchu a umenia.
Časopis stále pôsobil stroho, texty doplnené o meteorologické tabuľky a grafy len občas obohatili ilustrácie. Napriek tomu, nahota africkej ženy pod rúškom vedeckej vážnosti dokázala byť v tom čase pikantná.
Stratu príťažlivosti a finančnú krízu spoločnosti sa po Hubbardovej smrti podarilo zažehnať až príchodom Alexandra Grahama Bella. Známeho vynálezcu telefónu priviedla k vedúcej úlohe náhoda.
Zamiloval sa do svojej žiačky Mabel, dcéry bývalého riaditeľa National Geographic Society a obetoval sa myšlienke geografie pre ľudí.
V skutočnosti po vedení spoločnosti netúžil, viac bol zapálený pre experimenty vo vrchovinách svojho rodného Škótska. Tu s krídlovými člnmi a lietajúcimi strojmi skúšal, ako by mohol vzduchom prekonať Atlantický oceán.
Podobná náhoda priviedla k National Geographic aj Gilberta Grosvenora. Keď Bell ponúkol svoje miesto synom svojho priateľa, tureckého orientalistu, netušil, že jeden z nich sa zamiluje do jeho dcéry a stane sa prvým editorom časopisu.
Objavy v obrazoch
Gilbert bol skvelý adept. „Jeho oči sa sústredili na scény krajín, jeho opatrovateľka bola Arménka, služobníctvo kurdské, jeho spoužiaci boli Bulhari, Albánci a Gréci. Geografia jeho očami je dramatická séria živých obrazov,“ napísal o ňom šéf zahraničných dopisovateľov časopisu Maynard Williams. Volkmar Wentzel ho v jeho biografii nazval „otcom fotožurnalizmu“.
Vďaka Grosvenorovi časopis objavil čaro fotografie. Začalo sa to v roku 1905, keď uverejnil obrázky dvoch ruských výskumníkov z Tibetu. Nasledovala fascinujúca reportáž o dobytí severného pólu z roku 1909 a o potopení Titaniku z roku 1912. Fotografi z National Geographic v tom istom roku stáli pri odhaľovaní dávneho mesta peruánskych Inkov Machu Picchu.
Spoločnosť pod Grosvenorovým vedením bola prvou, ktorá uviedla laboratórium s farebnými fotografiami a prvé farebné fotografie spod hladiny mora.
Franklin Delano Roosevelt a Winston Churchill podľa časopisu Time v mapách National Geographic sledovali vývoj druhej svetovej vojny. Počas studenej vojny odhaľoval svet ukrytý za nepriestupnou železnou oponou.
V osemdesiatych rokoch zverejnil ako prvý rukopisné dokumenty, medzi ktorymi vzbudilo za posledné roky najvačší úžas Judášovo evanjelium.
Dievča so zelenými očami
Časopis National Geographic dnes znamená najmä úžasné obrázky. Jeho fotografi vyhrávajú prestížne medzinárodné ceny a cez obrazy roprávajú príbehy ľudí i Zeme.
V roku 1985 obálka magazínu očarila svet. Ukázal dievča so zelenými očami – nikto nepoznal jej meno, stala sa známou iba ako mladá Afganka v pakistanskom utečeneckom tábore.
„Jej oči sú zelené ako more. Majú pohľad koristi aj lovcu, a môžete v nich čítať tragédiu krajiny sužovanej vojnou,“ napísal o nej magazín po sedemnástich rokoch, keď sa jeho fotografovi podarilo ženu opäť vypátrať.
Steve McCurry sa vrátil do Pakistanu v nádeji, že to dievča opäť uvídí. Objavil ženu v tvári zostarnutú viac ako o sedemnásť rokov. Iskra v očiach vychladla.
Volá sa Šarbat Gula a netušila, aký rozruch v civilizovanom svete rozpútala. Jej rodičov zabilo sovietske bombardovanie v osemdesiatych rokoch, teraz sa musí opäť skrývať pred vojnou. Nechala sa odfotiť s tou starou známou obálkou a opäť zmizla v neznámom svete.
Jej objavenie ukázalo, že najsilnejšou témou pre časopis zostáva ľudský príbeh.
|
FOTO SITA / AP |
Autor: Katarína Tesárová
