Náčelníka pôvodne malého kmeňa juhoafrických Zuluov sprevádzala krutosť a vraždenie od detstva. Shaka si násilím vybudoval post najvyššieho sudcu, zákonodarcu, najvyššieho vojenského veliteľa aj duchovného vodcu. Zomrel rukami svojich nevlastných bratov 22. septembra pred 180 rokmi.
Shaka sa narodil zrejme v roku 1787 ako nemanželský syn náčelníka Senzangakona. Jeho matka sa aj s deťmi potĺkala medzi svojou rodinou a ostatnými klanmi podriadenými veľkej konfederácii Mtetvov, ktorým velil Dingisvajo. Ten zaradil Shaku do vojenského oddielu, kde sa veľmi rýchlo vypracoval na veliteľa.
Už tam sa prejavil ako vodca a napriek tradičným zvyklostiam zaviedol okrem dlhého oštepu aj krátky, zlepšil ochranné štíty a zakázal nosiť sandále – bosí bojovníci boli podľa neho rýchlejší. Už vtedy prišli jeho muži o život, len keď sa z výpravy vrátili bez krátkeho oštepu.
V roku 1816 zomrel Shakov otec, s pomocou Dingisvaja sa dosadil na jeho trón. Predtým zabil legálneho nástupcu – nevlastného brata.
Bez následníka
Podľa niektorých zdrojov bol Shaka buď homosexuál, alebo bol impotentný.
Ďalšie zasa hovoria o tom, že hoci mal 1200 manželiek a konkubín, potomka nezanechal žiadneho – každú z nich, ktorá otehotnela, dal zabiť. Faktom zostáva, že všetok svoj čas venoval armáde a jej organizácii. Vytvoril štyri oddiely podľa veku a vojenských zásluh.
Vo fasimbe sústredil chlapcov, ktorí v mieri pásli stáda, ale počas výprav zabezpečovali zásobovanie a robili nosičov.
Gamulu tvorili dvadsaťroční mladíci, ktorí získavali vojenské skúsenosti, potom ako 30 až 40roční prechádzali do oddielov jubingqvana. Tí sa snažili v bitke aj niekoho zabiť, pretože až potom sa mohli oženiť. Oddiel vombe tvorili starší ženatí muži, ktorí bývali so svojimi manželkami.
Za neposlušnosť smrť
Shaka si podroboval susedné kmene a rozširoval územie všetkými smermi. Zostávali za ním len mŕtvi, rukojemníkov nebral – zaujímali ho len stáda dobytka, ženy a deti zaradil do kmeňa.
Po Dingisvajovej smrti sa vyhlásil za náčelníka, čo sa nezaobišlo bez ďalších mŕtvych. Svojich poddaných dal pre najmenšiu neposlušnosť zabiť. Belochov spočiatku sledoval s veľkým záujmom, fascinovali ho ich zbrane a kone. Takticky využil Angličanov na zopár miestnych výbojov.
Postupne sa však uzatváral do seba, obával sa o svoj život. Paranoja vyvrcholila po smrti jeho matky Nandi. Zaživa s ňou dal pochovať stovky dievčat, tisícky ľudí popravil, pretože málo smútili, ľudia nesmeli siať, manželia sa nesmeli milovať. Bojovníci boli dlhodobo na výpravách a vtedy situáciu využili dvaja nevlastní bratia, ktorí Shaku zavraždili.
V čase smrti Shaka Zulu vládol takmer štvrťmiliónu ľudí a mal k dispozícii 50-tisícovú armádu.
