Békešská Čaba 20. septembra (TASR) Pri príležitosti 290. výročia osídlenia Békešskej Čaby Slovákmi usporiadali v Békešskej Čabe 1. Stretnutie dolnozemských Slovákov. Podujatie, ktoré sa začalo v piatok 19. septembra a potrvá do nedele 21. septembra, zorganizovala Čabianska organizácia Slovákov, Dom slovenskej kultúry, Celoštátna slovenská samospráva a jej inštitúcie.
Riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Istvánová pre TASR povedala, že ide vlastne o jarmok za Veľkým evanjelickým kostolom v Békešskej Čabe, jarmok Slovákov z Dolnej zeme - Slovákov z Vojvodiny, Chorvátska, Rumunska a Maďarska, ktorí si sem pozvali Slovákov z Košíc, z Prahy a takisto aj z Ukrajiny.
"Naším spoločným úmyslom bolo, aby sme zorganizovali podujatie, na ktorom si ukážeme všetko to, čo je naše, čo máme najlepšie vo svojich krajinách. V prvom rade preto, aby sme sa navzájom inšpirovali a aby sme sem prilákali turistov. Turistov, ktorí prejavujú úprimný záujem o slovenské hodnoty na Dolnej zemi. O našu kultúru, o našu literatúru o našu gastronómiu, o naše kroje, o naše tance, o našu duchovnú a vecnú kultúru," konštatovala riaditeľka.
V programe stretnutia vystúpili folklórne súbory z vojvodinskej Pivnice, Sálašan z rumunského Nadlaku, česká Limbora, Turianska dolina z Ukrajiny a zo SR súbor Hornád.
V rámci programu Var, vareška var! predstavili návštevníkom z dolnozemskej gastronómie "sľúkoviny" zo Sarvaša, "herouke" z Medešu, halušky z Čaby, "kvasienke" z Komlóša "lapieň" z Čabačudu, "rejteš" z Kereša, pagáčiky z Kondorošu, ale aj klobásy z Čaby a zo Slovenského Komlóša.
V čase feudalizmu sa desaťtisíce Slovákov usadili na Veľkej uhorskej nížine, ktorá sa označuje aj so zaužívaným geografickým pojmom Dolná zem. Je to terajšie územie Maďarska, Srbska, Rumunska a z časti aj Chorvátska, na ktorom doteraz žije významná slovenská komunita. Na územie uvedených terajších štátov prichádzali zo začiatku výlučne roľníci, ktorí na tejto chlebovej ceste popri tom, že tam našli živobytie, zohrali nenahraditeľnú úlohu pri zúrodňovaní pôdy. Na juhu bývalého Uhorska postupne založili osady, dediny a poľné mestá, ktoré majú dodnes poľnohospodársky charakter.
