OTTAWA. Kanada sprísňuje kontrolu svojich severných hraníc, oznámil premiér Stephen Harper.
Reaguje tak na ruské vyhlásenie, podľa ktorého si Moskva chce zmapovať možnosti ťažby v Arktíde a vyhlásiť jej časti za svoje územie.
"Neznepokojujé nás len ruský postup v medzinárodných rokovaniach, ale aj narušenie kanadského vzdušného priestoru a ďalšie náznaky.... že chcú pracovať aj mimo medzinárodného systému. Toto je jednoznačne dôvodom, prečo prijímame také opatrenia, medzi ktoré patria aj vojenské, aby sme posilnili našu suverenitu na severe," vyhlásil Harper a výslovne spomenul zriadenie novej siete senzorov, sprísnené námorné hliadky a vojenský tréningový tábor na severe územia.
O časti Arktídy má záujem päť susediacich krajín - Kanada, Rusko, Dánsko, Nórsko a USA. V súčasnosti tvorí väčšinu Arktídy ľad, ale s pokračujúcim globálnym otepľovaním sa otvárajú stále väčšie možnosti ťažby nerastných surovín v tejto oblasti.
Hovorí sa o 90 miliardách nevyťažených bareloch ropy, v hre sú aj nové dopravné možnosti. Podľa konvencie Organizácie Spojených národov si každý pobrežný štát môže nárokovať územie do vzdialenosti 200 námorných míľ od pobrežia. Ak sa vedecky dokáže, že dno je prirodzeným pokračovaním územia štátu, môže sa táto vzdialenosť predĺžiť na 350 námorných míľ.
Ruský prezident Dmitrij Medvedev v stredu vyhlásil, že jeho krajina musí v blízkej budúcnosti formálne vymedziť svoje hranice v arktickom regióne. "Musíme pripraviť všetky formality pre načrtnutie vonkajších hraníc v regióne. Toto je naša priama zodpovednosť pre budúce generácie," uviedol Medvedev na stretnutí Národnej bezpečnostnej rady. Harper koncom apríla informoval, že jeho krajina chce v kanadskej časti Arktídy zmapovať energetické a minerálne zdroje v snahe podporiť rozvoj v oblasti. Po prieskume v Arktíde budú zo získaných informácií vytvorené geologické modely a mapy, ktoré pomôžu firmám nájsť nové prírodné zdroje.
