Obama ako mladý profesor práv v mnohých oblastiach vyčnieval z radu. V škole, kde bola v móde ekonomická analýza, vyučoval o občianskych právach, rase a pohlaví. Iní členovia fakulty snívali o zamestnaneckej definitíve, Obama ju odmietol. A kým ostatní kolegovia publikovali, on o práve nenapísal ani jednu štúdiu.
Na formálnu inštitúciu, akou je Fakulta práva Chicagskej univerzity, bol Obama vcelku uvoľnený. So študentmi vtipkoval o ich romantických vzťahoch, hovoril im krstnými menami, z diskusie o práve skákal do debaty o filme Krstný otec.
Obama, dnes senátor z Illinois a demokratický kandidát na prezidenta, strávil na tejto univerzite 12 rokov. Máloktorý politik pritom premýšľa v akademických aulách a máloktorý akademik sedí v parlamente.
Obama robil oboje, svoj pracovný čas rozdelil medzi právnickú fakultu a Senát štátu Illinois.
Kým dnes jeho tím získava viac peňazí na kampaň ako ktorýkoľvek iný kandidát v americkej histórii, vtedy o financovaní kampaní učil.
A predtým, než otestoval Američanov, či sú ochotní zvoliť Afroameričana za prezidenta, hovoril študentom o tom, ako dlho černosi v USA bojovali za rovnoprávnosť.
„Svoje myšlienky si testoval v triede,“ hovorí Dennis Hutchinson, jeho kolega. Každá hodina, ďalšie kolo. „Je pozitívna diskriminácia oprávnená? Ak áno, tak kedy?“ pýtal sa študentov.
Počas tých 12 rokov tiež myslel na svoju politickú kariéru. Učenie ho uspokojovalo, aj jeho výplata. Nekonečné akademické debaty však neboli preňho.
Jeho názory boli zahalené tajomstvom, nikdy nepublikoval. Podľa kolegov nepísal preto, aby sa jeho štúdie nemohli neskôr použiť v politickom boji.
Univerzita mu tiež ponúkla definitívu – zmluvu na čas neurčitý, ktorá je v americkej akademickej obci ojedinelá. Obama ju odmietol. Keď sa stal senátorom z Illinois, svoje kurzy zrušil. Odvtedy sa za katedru nepostavil.
Autor: Jodi Kantorová New York Times
