ŽENEVA, BRATISLAVA. Pravdepodobným pôvodcom Alzheimerovej choroby je proteín tau. Jeden z popredných odborníkov na Alzheimerovu chorobu na svete Michal Novák z Neuroimunologického ústavu SAV v roku 1993 ako vedúci tímu na univerzite v Cambridge objavil molekulovú podstatu zlyhania tau proteínu pri tomto ochorení.
Zistil, že tau proteín pri Alzheimerovej chorobe zmení svoju štruktúru a tým aj funkciu a začne komunikovať s celým radom nesprávnych bielkovín. Okrem toho blokuje aj "svojich zdravých bratov", čo má za následok vážne poruchy pamäti. Ako sa zdá, vedci už vyvinuli liek, ktorý mu v tom zabraňuje.
V súčasnosti prešiel prvou a druhou fázou klinických skúšok, čaká ho tretia, podľa odborníkov náročná fáza. "Ak všetko dobre pôjde, tak k pacientom by sa mohol dostať o štyri roky, to znamená v roku 2012," uviedol Novák. Na testoch lieku sa zúčastnilo 321 pacientov s týmto ochorením v ľahkom a strednom štádiu, ktorí užívali rôzne dávky. Ani po 19 mesiacoch užívania lieku sa mentálne pochody u nich nijako výrazne nezhoršili. Podľa Nováka je to dosť dlhý čas na to, aby postupujúca choroba viditeľne zhoršila stav pacienta, ak by sa neliečil.
Pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby pripadajúceho na 21. septembra prišli psychiatri z Gerontopsychiatrickej sekcie Psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti s iniciatívou zameranou na zvýšenie podchytenia pacientov s Alzheimerovou chorobou prostredníctvom užšej spolupráce s praktickými lekármi pre dospelých.
Psychiatri 9. septembra informovali, že sa obrátili listom na 2300 všeobecných lekárov s výzvou na spoluprácu pri odhaľovaní príznakov Alzheimerovej choroby u ich pacientov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patrí demencia Alzheimerovho typu medzi desať hlavných smrteľných ochorení. S prehlbujúcim sa starnutím obyvateľstva riziko vzniku tohto ochorenia rastie.
Aj keď Alzheimerovu chorobu zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť, v súčasnosti dostupná terapia dokáže postup ochorenia výrazne spomaliť, čím sa dá zabrániť devastácii osobnosti chorého a priniesť pacientovi a jeho rodine vyššiu kvalitu života.
Na dosiahnutie maximálneho efektu liečby je potrebné včasné zachytenie prvých príznakov ochorenia. Pri prvotnom podchytení pacientov s podozrením na Alzheimerovu chorobu zohrávajú kľúčovú úlohu príbuzní a praktickí lekári, ktorých pacienti navštevujú najčastejšie, čo umožňuje ľahšie diagnostikovanie prvých príznakov ochorenia a nasmerovanie pacienta k špecialistovi psychiatrovi alebo neurológovi.
Alzheimerova choroba je postupné degeneratívne ochorenie mozgového tkaniva. Spôsobuje postupnú a nezvratnú stratu mentálnych funkcií a je hlavnou príčinou demencie vekovo starších ľudí.
Neurodegeneratívny proces vyvolávajúci chorobu je stále pomerne neznámy. Odborníci predpokladajú, že na vzniku ochorenia sa podpisujú faktory genetické aj vplyvy životného prostredia.
Výskum zameraný na zistenie spúšťacieho mechanizmu a rizikových faktorov pokračuje v mnohých štátoch sveta. Experti kladú dôraz na to, že je nevyhnutné zlepšiť včasnú diagnostiku. Vyvíjajú sa nové nástroje schopné študovať kognitívne funkcie postihnutého Alzheimerovou chorobou. Lepšie pochopenie fyziopatológie choroby má priniesť základný výskum s tým, aby sa otvorili nové cesty pre terapiu. Aj preto ekonomicky vyspelé krajiny vkladajú do výskumu vysoké sumy. Napríklad Francúzsko má päťročný plán (2008-2012) na výskum dotovaný sumou 1,6 miliardy eur (približne 48,2 miliardy Sk), Nemecko nedávno zriadilo v Bonne Národné stredisko na výskum demencií, do ktorého ročne pôjde 50 miliónov eur.
Neurodegeneratívna choroba nesie meno podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera (1864-1915). Na začiatku 20. storočia skúmal mozog starších ľudí s demenciou. V roku 1906 popísal prvýkrát anatomické poruchy, ktoré pozoroval na mozgu 51-ročnej pacientky. Bola postihnutá nielen demenciou, ale trpela aj halucináciami a poruchami orientácie. V roku 1911 Alzheimer konštatoval rovnaké príznaky aj u ďalšej pacientky.
Alzheimerova choroba sa vyskytuje prevažne v populácii vekovo starších ľudí: v skupine 60-69-ročných ju má približne 1,5 percenta osôb, v skupine 70-79-ročných štyri percentá a v skupine nad 80 rokov trpí na dané ochorenie približne desať percent ľudí. K prejavom choroby patria poruchy pamäti, jazykových a rečových schopností, narušenie zrakovej aj priestorovej orientácie, poruchy intelektuálnych funkcií, zmeny osobnosti, poruchy spánku či depresívne až úzkostné nálady.
Alzheimerova choroba sa ešte stále nedá vyliečiť, aj keď už odborníci vedia spomaliť jej vývoj. Popri farmakologickej liečbe sa využívajú aj psychoterapeutické postupy, tréning psychických funkcií a rôznych zručností.
Na európskej úrovni sa problematikou zaoberá mimovládna organizácia Alzheimer Europe (AE), partnerom ktorej je aj Slovenská Alzheimerova spoločnosť. Cieľom AE je zlepšiť starostlivosť aj liečbu pacientov. Z dlhodobého hľadiska sa AE chce stať koordinačným a informačným centrom pre všetky organizácie v Európe, ktoré sú aktívne v tejto oblasti.
Na Slovensku sa problematikou Alzheimerovej choroby zaoberá napríklad nezisková organizácia Nadácia Memory a jej Centrum Memory. V roku 1994 ju na pomoc rodinám s pacientom s Alzheimerovou chorobou založil Michal Novák. Ďalej sa danej problematike venuje občianske združenie Slovenská Alzheimerova spoločnosť, Neuroimunologický ústav SAV a ďalšie zariadenia. Na Slovensku trpí týmto ochorením 50.000 ľudí, na celom svete asi 25 miliónov.
Výskumu mozgu sa na Slovensku venujú špecialisti v Neuroimunologickom ústave. Stal sa hybnou silou v oblasti neurovied v SR. Jeho riaditeľom a zakladateľom je Michal Novák. V roku 2004 popísal študijný odbor neurovedy a následne ho Ministerstvo školstva SR zaradilo do sústavy študijných odborov.
Ďalšie informácie: alzheimer-europe.org, bulletins-electroniques.com, alzheimer.sk
