LA PAZ. Bolívijský ľavicový prezident Evo Morales sa dnes dohodol s opozičnými guvernérmi, ktorí sa postavili na odpor voči jeho reformám, na začatí rokovaní smerujúcich k ukončeniu násilia a politickej krízy v tejto juhoamerickej krajine.
"Rozhodli sme sa podpísať túto dohodu, aby opäť zavládol mier," povedal guvernér provincie Santa Cruz a vodca štyroch vzbúrených provincií Ruben Costas.
K rozhovorom opozícia pristúpila aj napriek tomu, že polícia zatkla Leopolda Fernandeza, guvernéra opozíciou riadenej provincie Pando. Morales ho obvinil, že sa podieľal na zosnovaní krvavých stretov s vládnymi jednotkami na severe krajiny, pri ktorých minulý týždeň prišlo o život najmenej 15 ľudí a 37 bolo zranených. Fernandeza budú súdiť za genocídu.
Rokovania sa sústredia na prehodnotenie Moralesových plánov prerozdeliť bohatstvo z regiónov na východe a juhu krajiny pre chudobnú väčšinovú populáciu pôvodných obyvateľov v ostatných častiach Bolívie.
Opozícia prisľúbila, že ukončí násilné protesty a okupáciu vládnych budov, pričom Morales sa zaviazal vypočuť si požiadavky na rozšírenie autonómie jednotlivých regiónov. Opozícia takisto žiada výraznejší podiel na zisku zo štátom kontrolovaného obchodu s energiou.
Päť z deviatich provincií Bolívie, ktoré sa nachádzajú na nerastné suroviny bohatom východe, požadujú navrátenie daní zo zisku z ropy a zemného plynu. Tie majú podľa centrálnej vlády pomôcť financovať dôchodky pre všetkých Bolívijčanov starších ako 60 rokov.
Kríza prerástla do nepokojov po Moralesovom oznámení, že o osude novej ústavy, ktorá má umožniť realizáciu prezidentovho volebného programu prerozdeľovania majetku, rozhodnú obyvatelia v celonárodnom referende 7. decembra.
Z desiatich miliónov obyvateľov Bolívie je 60 percent ohrozených chudobnou, ide najmä o pôvodných obyvateľov.
