BERLÍN. Tak NATO, ako aj tajné služby západných krajín boli od začiatku presvedčené, že konflikt na Kaukaze vyvolal gruzínsky prezident Michail Saakašvili. Zrejmé je však, že klamala aj ruská strana, píše v aktuálnom vydaní nemecký spravodajský časopis Der Spiegel.
Podľa periodika chcú tak Američania, ako aj Európania precízne preskúmať príčiny vojny.
Pôvodne jednoznačne progruzínske nálady sa päť týždňov po skončení vojny zmenili aj v USA. Silnie podozrenie, že priateľ Michail Saakašvili je v skutočnosti hazardér. On vyvolal päťdňovú krvavú vojnu a následne drzo klamal Západu.
Výhrady voči Rusku zostávajú, cituje nemecký časopis Paula Saundersa, experta Nixonovho centra so sídlom vo Washingtone. Podľa názoru tohto odborníka sa Západ naďalej domnieva, že ruská pomsta, teda odvetný úder na Gruzínsko, bola prehnaná. Moskva navyše uznaním nezávislosti Abcházska a Južného Osetska porušila medzinárodné právo. Na druhej strane, čoraz viac ľudí vníma, že kaukazský konflikt má dve strany a že Gruzínsko nie je natoľko obeťou, ako skôr ochotným spoluúčinkujúcim, upozornil Saunders. Pochybnosti silnejú aj v rámci Bushovej administratívy, píše Der Spiegel a kladie otázku, či vyhlásenia solidarity s Michailom Saakašvilim zo zámoria i starého kontinentu neboli rovnako unáhlené.
Od objasnenia otázky zodpovednosti závisí skutočne mimoriadne veľa. Západ si musí položiť otázku, či po tejto vojne naozaj chce prijať do NATO krajinu ako Gruzínsko. To môže mať totiž za následok, že v prípade podobného konfliktu bude musieť zasiahnuť na Kaukaze. Bude si potrebné však položiť aj otázku, o partnerské vzťahy akého charakteru sa usilovať s Ruskom, ktoré trvá rovnako otvorene ako USA na rešpektovaní zón jeho vplyvu, upozorňuje nemecký spravodajský magazín.
Pri rekonštrukcii vypuknutia päťdňovej vojny vystupuje do popredia otázka, ktorá krajina uštedrila prvý úder. Informácie pochádzajúce zo zdrojov NATO a OBSE poskytujú teraz iný obraz, aký bol k dispozícii v prvých dňoch konfliktu a paralelne s tým rastú pochybnosti západných politikov, konštatuje nemecký týždenník.
Gruzínci začali vojnu nie tak v sebaobrane alebo v reakcii na ruské provokácie, ako skôr podľa vlastného plánu, bolo vraj od začiatku jasné vojenským zdrojom v Bruseli.
Ich úvahy, zdá sa, potvrdzujú aj informácie tajných služieb, v zmysle ktorých Gruzínsko krátko pred začiatkom ofenzívy na juhoosetské pozície zhromaždilo 7. augusta ráno pozdĺž hranice 12.000 vojakov. Podľa zdrojov OBSE Gruzínsko vyslalo jednotky do pohraničnej oblasti dokonca už v júli. Ostreľovanie Cchinvali sa začalo 7. augusta o 22.35 hod, teda o hodinu skôr, ako podľa Saakašviliho Rusi vstúpili do tunela spájajúceho Gruzínsko so separatistickým Južným Osetskom.
Z uvedených informácií opierajúc sa aj o nemecké zdroje Der Spiegel dospel k záveru, že zodpovednosť za vypuknutie ozbrojeného konfliktu na Kaukaze nesie skôr Gruzínsko.
